Mimoriadne úspešnými športovcami v novodobej histórii Slovenska sú bratia Peter a Pavol Hochschornerovci, verejnosti známi ako "Hochšíci". Sú trojnásobnými olympijskými víťazmi vo vodnom slalome, keď zlaté medaily získali v austrálskom Sydney 2000, gréckych Aténach 2004 a čínskom Pekingu 2008 a v anglickom Londýne 2012 ešte získali bronzovú medailu. Súčasťou prípravy na tieto vrcholné športové podujatia najlepších športovcov sveta bývala aj netradičná zimná príprava Hochšíkov na plavárni vo Vlčom hrdle v Bratislave. Priamo na plavárni si vytýčili slalomové bránky a podľa pokynov trénera a otca v jednej osobe Petra absolvovali túto slalomovú trať. Samozrejme, na plavárni mali tréningy aj ďalší špičkoví slalomári, napr. pod vedením trénera Róberta Orokockého tam „zarezávala“ majsterka sveta vo vodnom slalome Jana Dukátová so sestrou Evou, či bronzový olympijský medailista Juraj Minčík. Popri tejto tréningovej činnosti v športovom areáli vo Vlčom hrdle si Hochšíci našli čas a ochotne prišli ako čestní hostia morálne podporiť bežcov, ktorí súťažili v Behu okolo Slovnaftu. Toto tradičné bežecké vítanie jari patrilo medzi najstaršie bežecké podujatia na Slovensku a konalo sa súčasne ako majstrovstvá Bratislavy. V rámci integrácie tam mali svoje pevné miesto špeciálne disciplíny pre športovcov s intelektovým znevýhodnením zo Špeciálnych olympiád, ktorí sa z prítomností olympijských víťazov Hochšíkov skutočne veľmi úprimne tešili. Svoju humanitu prejavovali Hochšíci aj darcovstvom krvi v Primacionálnom paláci na záver kalendárneho roka v rámci tzv. Vianočnej kvapky krvi. Súčasne to bola aj Belasá kvapka, ktorej sa zúčastňovali aj hráči ŠK Slovan Bratislavy a ich sympatizanti. Ako držiteľa Zlatej Jánskeho plakety so 63 odbermi krvi ma teší skutočnosť, že sme sa tam s Hochšíkmi stretali aj pri takejto vysokohumánnej činnosti Ja osobne oceňujem fakt, že Hochšíci napriek výrazným športovým úspechom ostali naďalej sympatickými a skromnými športovcami, ktorým sláva nestúpla do hlavy. Rodičia - otec Peter a matka Gabriela Surovičová Hochschornerová, ktorá bola mojou spolužiačkou počas štúdia na FTVŠ UK v Bratislave, môžu byť na nich skutočne hrdí. A do tejto rodinnej zostavy rovnako patrí i ich dcéra Eva Rašek Hochschornerová, ktorá bola reprezentantkou v raftingu. A vysoko si vážim aj morálnu úroveň a prejav humanity našich športových legiend, ktorú prejavili aj podporou športovcov Špeciálneho hnutia, či darcovstvom životudarnej tekutiny pre tých, ktorí sú na to odkázaní a nevyhnutne to potrebujú. Autor textu: Miroslav Izakovič
Peter a Pavol Hochschornerovci počas špeciálneho tréningu na plavárni vo Vlčom hrdle
Peter a Pavol Hochschornerovci počas špeciálneho tréningu na plavárni vo Vlčom hrdle
Hochschornerovci pri rozhovore pre masmédiá na plavárni vo Vlčom hrdle
Bratia Hochschornerovci a Miroslav Izakovič (v strede) na plavárni vo Vlčom hrdle
Bratia Hochschornerovci s mládežnickymi medailistami Behu okolo Slovnaftu
Bratia Hochschornerovci v Primaciálnom paláci v Bratislave
|
|||