   Základná charakteristika: základom atletickej disciplíny je pri dodržaní určených pravidiel dopraviť atletické náčinie (atletické kladivo) čo najďalej od odhodového územia. Odhodové územie predstavuje vrhačský kruh s priemerom 2,135 metra s nízkym obrubníkom, ktorý je obostavaný ochrannou klietkou z pevného materiálu. Ochranná klietka chráni pred zranením pretekárov, rozhodcov i divákov. Náčinie musí pretekár dopraviť do dopadového územia. Pôvodný uhol dopadovej plochy bol 90°, ale vzhľadom na neustály nárast dosahovaných výkonov pretekármi sa postupne zmenšoval na 60°(v roku 1958), 45°(v roku 1965) až na súčasných 40°( v roku 1970). Zmenšený uhol dopadovej plochy kladie zvýšené nároky na kvalitu technického vykonania odhodu náčinia kladivármi. Dopadová plocha má tvar výseče a je dlhá od 80 do 100 metrov podľa určenia organizátorom pretekov. Na súťažiach medzinárodnej úrovne rozhodujú minimálne dvaja rozhodcovia. Meria sa dĺžka každého platného pokusu ( na menších súťažiach sa meria iba najdlhší pokus pretekára). Pokus nie je uznaný rozhodcami ako platný v prípade, že atlét opustí odhodové územie (vrhačský kruh) skôr, ako dopadne náčinie (atletické kladivo) na dopadovú plochu, resp. ak sa atlét dotkne zvrchu svojim chodidlom obrubníka odhodového územia, alebo ak náčinie dopadne mimo vyznačenej dopadovej plochy. Neuznanie pokusu signalizuje rozhodca zdvihnutím čerevenej zástavky, zdvihnutím bielej zástavky signalizuje platný pokus, ktorý sa meria. Ak v súťaži štartuje osem a menej pretekárov, každý pretekár absolvuje šesť pokusov. V prípade, že súťažiacich je viac ako osem, každý súťažiaci absolvuje tri pokusy a osem najlepších pretekárov po troch äúvodných (kvalifikačných) pokusoch absolvuje ďalšie tri pokusy. Víťazi súťažiaci, ktorý dosiahne v súlade s pravidlami najdlhší hod. Ak majú dvaja pretekári zhodný najlepší výkon, rozhoduje o ich poradí druhý najlepší pokus. Stručná história: hod kladivom ako atletická disciplína sa začala formovať už u starých Keltov, ktorí počas svojich hier hádzali kolesom voza do diaľky. Postupom času koleso voza nahradili kameňom, ktorý bol pripevnený na drevenej rúčke. Írski a škótski baníci v 14. storočí organizovali súťaže v hode baníckym kladivom do diaľky. V roku 1866 bol hod kladivom súčasťou atletického stretnutia univerzít v Oxforde a Cambridgi. V roku 1875 bol hod kladivom prvý krát súčasťou anglického atletického šampionátu. Na Olympijských hrách sa prvý krát súťažilo v tejto disciplíne v roku 1900 vo francúzskom Paríži a klasické kladivo bolo nahradené kovovou guľou, ktorá bola uchytená na oceľovom lanku. V tejto podobe sa používa atletické kladivou až do súčasnosti. Ženy prvý krát hádzali kladivom na atletických majstrovstvách sveta v španielskej Seville v roku 1999, bay sa premiérovo predstavuili na nasledujúcej Olympiáde v roku 2000 v austrálskom Sydney. Výstroj, výzbroj, náčinie: kladivári používajú špeciálnu atletickú vrhačskú obuv bez klincov, podrážka je z materiálu, ktorý umožňuje maximálnu priľnavosť k podkladu (betónu) odhodvého územia (vrhačského kruhu), ktorou sa zabezpečí ochrana proti pošmyknutiu pretekára, a je vpredu a vzadu zaoblená, aby sa zjednodušil rotačný pohyb pri vykonávaných odhodových obrátkach. Atletické kladivo je zložené z kovovej hlavice s tvarom guľe, ktorá je upevnená na oceľovom lanku s rukoväťou. Hlavica kladiva je vyrobená zo železa, resp. iného kovu, nie mäkšieho ako mosadz. Lanko je z jedného rovného kusa tenkej ocele. Muži používajú kladivo, ktorého kovová hlavica má priemer 11 až 13 centimetrov, s hmotnosťou 7,257 kilogramu a s dĺžkou 1,175 až 1,215 metra. Ženy používajú kladivo s hlavicou s priemerom 9,5 až 11 centimetrov, s hmotnosťou 4 kilogramy a s dĺžkou 1,160 až 1,195 metra. Technika: atléti držia, resp. môžu držať náčinie (atletické kladivo) za rukoväť v kožených rukaviciach s otvorenou prstovou časťou. Pri základnom postavení stojí atlét otočený chrbtom k smeru odhodu v mierne rozkročenom postoji. Náčinie (kladivo) má položené voľne šikmo za sebou, rukoväť drží pravou rukou. Odhod začína atlét úvodným krúžením kladiva pri pevnom postavení nôh, keď pomocou dvoch až troch nášvihov udelí kladivu rýchlosť (cca 55 až 65 % absolútnej rýchlosti kladiva pri pokuse), ktorá umožní atlétovi vykonať s náčiním obrátky. V tejto fáze maximálne využíva ramená a hornú časť trupu pričom musí udržať maximálnu rovnováhu. Následne atlét začne pohyb obrátok ( 2 až 4) pričom postupne akceleruje. Pri kladivárskych obrátkach predstavuje odstredivá sila až trojnásobok hmotnosti atléta, dráha kovovovej hlavice od úvodu pokusu až po vypustenie kladiva dosahuje až 80 metrov. Po poslednej obrátke došliapne atlét na obidve chodidlá, prudko vystrie dolné končatiny a vykoná finálne zatiahnutie kladiva, ktoré odhadzuje pod 45°uhlom, rýchlosťou cca 30 metrov za sekundu, čo predstavuje cca rýchlosť 112 kilometrov za hodinu. Profil športovca: vynikajúca schopnosť koordinácie pohybov tela, vysoko rozvinutý cit pre rovnováhu, schopnosť maximálneho sústredenia sa v krátkom časovom úseku, vysoká úroveň výbušnosti, rýchlosti, kvalitná silová príprava, obratnosť, hmotnosť u mužov okolo 110 kilogramov , optimálna výška od 188 do 195 centimetrov, u žien sa hmotnosť pohybuje okolo 80 kilogramov a optimálna výška okolo 175 centimetrov. Slovenské rekordy: Muži: 81,81 m Libor Charfreitag, Praha, Česko, 29.06.2003 M-22: 78,58 m Miloslav Konopka, Praha, Česko, 18.06.2001 Juniori: 77,06 m Marcel Lomnický, Peking, Čína, 18.08.2006 Dorastenci: 76,66 m Miloslav Konopka, Trnava, Slovensko, 28.09.2006 Žiaci: 73,10 m Tomáš Kružliak, Trnava, Slovensko, 01.09.2007
Ženy: 76,90 m Martina Hrašnová, Trnava, Slovensko, 16.05.2009 Ž-22: 69,24 m Martina Danišová, Ostrava, Česko, 03.09.2005 Juniorky: 68,50 m Martina Danišová, Kladno, Česko, 16.06.2001 Dorastenky: 61,62 m Martina Danišová, Banská Bystrica, Slovensko, 02.07.2000 Žiačky: 59,12 m Nikola Lomnická, Nitra, Slovensko, 17.05.2003 Svetové rekordy: Muži: 86,74 m Jurij Sedych, Stuttgart, Nemecko, 30.08.1986 Ženy: 78,30 m Anita Wlodarczyk, Bydgoszcz, Poľsko, 06.06.2010
T.Kružliak pri svetovom rekorde
|
|||
