pojem pochádzajúci z latinčiny vyjadrujúci odtiahnutie, pohyb končatiny od stredovej osi tela. Abdukcia horných končatín sa označuje ako upaženie, abdukcia dolných končatín sa označuje ako unoženie, abdukcia palca je jeho pohyb od osi ruky, alebo nohy.

Výskyt:  fyziológia telesných cvičení, biomechanika telesných cvičení

Zdroj: spracované podľa publikácie" Encyklopédie tělesné kultúry" , Olympia Praha, 1988

pojem pochádzajúci z latinčiny, ktorý označuje sval - odťahovač, ktorý vykonáva abdukciu. Napr. abduktor hornej končatiny je stredná časť deltového svalu.

Výskyt: anatómia, fyziológia telesných cvičení

Zdroj: spracované podľa publikácie" Encyklopédie tělesné kultúry" , Olympia Praha, 1988

pozri celková klasifikácia.

Výskyt:  športové súťaže

pozri absolútny silový prejav.

pozri celková klasifikácia.

Výskyt:  športové súťaže

najvyššia hodnota spravidla statickosilovej schopnosti pri použití motorického testu, ktorá nie je vo vzťahu k hodnotám iných telesných znakov, napr. hmotnosti. Je východiskovou hodnotou pre výpočet hodnoty relatívneho silového prejavu. Vyjadruje sa v jednotke newton (N). 

v športe znamenajú psychické zmeny, ktoré sa objavia o niekoľko dní až týždňov po náhlom prerušení športového tréningu ako zvýšená dráždivosť centrálneho nervového systému, poruchy spánku a koncentrácie, pocity frustrácie a neuspokojenia, niekedy búšenie srdca, pichanie v oblasti hrudníka a ďalšie. Znižuje sa aj chuť do jedla, resp. sa objaví sklon k prejedaniu sa, vyskytujú sa poruchy trávenia, zápcha a hnačka. Pri telesnej záťaži neprimerane stúpa krvný tlak a srdcová frekvencia. Na elemináciu uvedených problémov sa odporúča začať opäť trénovať miernou intenzitou.

Federácia ázijských hier 

pojem z latinčiny, ktorý vyjadruje rovnováhu, resp. pomer medzi elementami kyslej a zásaditej povahy v krvi  a v telesných tekutinách. K základným faktorom acidobazickej rovnováhy patrí pH, čiastkový tlak kysličníka uhličitého (pCO₂) a čiastkový tlak kyslíka (pO₂). Z odvodených parametrov je najvýznamnejšia odchylka nárazníkových báz (BB - base excess). Sledovanie zmien acidobazickej rovnováhy umožňuje posúdiť stupeň úsilia s akým bol výkon dosiahnutý, poskytuje informáciu aj o schopnosi jedinca pracovať v podmienkach acidózy.

pojem z latinčiny, ktorý vyjadruje posun pH do kyslej oblasti. Vzniká hromadením kyslých iontov pri rôznych fyziologických zaťaženiach, t.j. aj pri telesnej záťaži v laktátovej zložke matabolizmu aj pri chorobných stavoch. Spôsobuje tzv. prekyslenie organizmu.

vedecký zborník  Fakulty telesnej výchovy a športu Univerity Komenského v Bratislave (FTVŠ UK). Vychádza od roku 1962. Prináša vedecké a odborné články  z oblasti telesnej kultúry. Od roku 2005 vychádza aj v anglickom jazyku.

všeobecný biologický proces, ktorý predstavuje súbor biochemických, funkčných, morfologických a psychologických zmien v organizme ako celku, ako aj v jednotlivých orgánoch organizmu. Zmeny sú vyvolávané dlhodobými a opakovanými zmenami vonkajšieho prostredia.

V telesnej kultúre a športe ide o proces pôsobenia zámerných zmien v organizme a osobnosti športovca, ktorý je vyvolaný dlhodobými, pravidelne sa opakujúcimi podnetmi vo forme tréningového a súťažného zaťaženia. Jedná sa o zložitý proces komplexného pôsobenia, v ktorom sa rozlišuje stránka biologická, psychologická a sociálna. Fyziologické mechanizmy využívajú účinky adaptačného podnetu, ktorý je charakterizovaný silou, resp. intenzitou, dobou trvania, frekvenciou a druhom podnetu. V tréningovom procese je potrená intenzita adaptačného podnetu najmenej 50%  z maxima, nižšia intenzita nevyvolá vznik adaptácie.

Adaptačný proces vyvoláva jav superkompenzácie, ktorý je potrebné využívať k opakovanému zaťaženiu. Optimálna frekvencia podnetov zohráva v dlhodobom tréningu významnú úlohu, pretože je predpokladom kumulatívneho tréningového efektu. ten sa prejavuje morfologickými a funkčnými zmenami v organizme, ktoré sú základom pre rast trénovanosti a športového výkonu.

Okrem pojmu všeobecnej adaptácie rozlišujeme ďalej adaptáciu na záťaž, adaptáciu krvného obehu na záťaž, adaptáciu dýchania na záťaž.

V telesnej kultúre a športe poznáme tiež adaptáciu stavebnú.  

Dýchanie nie je limitujúcim faktorom výkonu, znaky adaptácie na záťaž sú menej výrazné. Pravidelne trénujúci jedinec má väčšiu vitálnu kapacitu pľúc (VK), vyššie hodnoty funkčných testov, čo je výsledkom lepšej koordinácie a sily dýchacích svalov. Pri záťaži sa využíva rovnaké percento VK, t.j. 60%, ale absolútna hodnota je vyššia. Adaptované svaly potrebujú na rovnaký výkon menšie množstvo kyslíku, preto pri maximálnej záťaži pracujú účinnejšie. Frekvencia dýchania je pri cyklických športoch (cvičeniach)  ovplyvnená frekvenciou vykonávaného pohybu, pri trénovaných jedincoch úplne automatizovane. Pri záťaži blížiacej sa maximu sa minutová ventilácia riadi hladinou laktátu. Čím je hladina laktátu vyššia, tým je aj minútová ventilácia vyššia. Dopručuje sa preto znižovať hladinu laktátu aeróbnym tréningom. Pri rovnakej záťaži je minútová ventilácia u netrénovaných jedincov vyššia, pretože skôr začína produkcia laktátu.

Pri nižšej hustote kyslíka (nadmorská výška nad 2000 metrov) sa minútová ventilácia zvyšuje aj u trénovaných aj u netrénovaných jedincov a nastupuje proces tzv. aklimatizácie.. 

Najväčší vplyv na obehovú adaptáciu majú cvičenia a športy dynamického charakteru, ktoré si vyžadujú vysoký minútový srdcový objem. Prvým znakom adaptácie krvného obehu je nižšia srdcová frekvencia pri rovnakej fyzickej záťaži. Ďalšou adaptačnou zmenou je zníženie nároku kostrového svalstva na zásobovanie krvou. Tieto adaptačné zmeny neznamenajú zlepšenie srdcovej činnosti, resp. výkonnosti, ale sú dôsledkom zlepšujúceho sa stavu pohybového ústrojenstva, hlavného kostrového svalstva, pohybovej koordinácie a neurohumorálnej regulácie.

Prvý stupeň adaptácie, ktorý sa prejavuje ekonomizáciou obeovej a predovšetkým srdcovej činnosti, môže dosiahnuť každý zdravý človek, ak sa venuje pravidelne 2 až 3 krát týždenne dynamickému cvičeniu v trvaní 20 až 30 minút, bez zvýšeného používania svalovej sily. 

Dlhodobý intenzívny vytrvalostný tréning mladých osôb spôsobí aj zmeny na srdcovom svale. Srdce získava väčšiu silu zmršťovania, pri stiahnutí sa viac vyprázdňuje, čím sa zväčšuje tepový srdcový objem. U maratóncov, cestných cyŠportový tréning s prevahou silových nároov (napr. vzpieranie) nemá zo zdravotného hľadiska priaznivé účinky na obehovú sústavu. Aj na tieto silové nároky sa srdcový sval adaptuje tým, že svalovina zhustne, zväčší sa hrúbka stien srdca, ale zmenší sa objem srdcových dutín, tepový objem a zhoršia sa podmienky pre dodávku krvi do srdcového svalu. Takáto adaptácia však nezvyšuje výkonnosť srdca, ani ekonomickosť jeho práce.

Adaptácia, ktorá predstavuje rad funkčných  a morfologických zmien v najdôležitejších systémoch a v centrálnych reguláciách organizmu športovca vplyvom dlhodobého pôsobenia adaptačných podnetov. Podnety z mozgovej kôry, hypofýzy a nadobličiek sú u trénovaného jedinca slabšie ako v bežnej populácii. Spätne, od začiatku pohybovej činnosti prichádzajú podnety zo svalov, ktoré informujú o intenzite záťaže, pričom čím je sval lepšie metabolicky pripravený, tým sú menšie požiadavky na transportný systém, čím je menšia reakcia sympatika. Vyššiu úroveň adaptácie na záťaž môžeme zistiť aj v kľude na základe vyššieho tonusu parasympatika. Adaptovaný jedinec reaguje menším narušením vnútorného prostredia pri rovnakej záťaži, ako neadaptovaný jedinec. Teplta bunkového jadra sa zvyšuje menej, pretože rýchlejšie nastupuje proces potenia. Trénovaný jedinec má vyšší obsah vody v organizme, čo je výhodné pre dlhšie trvajúcu prácu, najmä v teplom prostredí. 

Kosti reagujú na záťaž prestavbou kostných trámčekov, ktorým sa zvyšuje pevnosť vplyvom ukladania minerálnych solí. Pribúdaním kolagénnych vlákien sa zosilňuje väzivo, kĺbové púzdra aj chrupavka.

Zväčšujú sa aj svalové vlákna. Rastie počet kapilár vo svaloch až po určitú hranicu. Zvyšuje sa svalová koordinácia, zložitejšie pohybové činnosti sa vykonávajú ekonomickejšie.

zmena vnútorného, alebo vonkajšieho prostredia, ktorá pôsobí na funkcie a štruktúry organizmu, ktorá je schopná vyvolať proces adaptácie.

Adaptačný podnet musí dosahovať minimálne prahové hodnoty intenzity, t.j. takej intenzity, ktorá je účinná pre vznik reakcie organizmu a pri opakovanom, alebo dlhodobom pôsobení pre vznik adaptácie. Predstavuje nároky prostredia, pre ktoré sú existujúce funkcie a štruktúry organizmu nedostatočné, a vyvoláva ich kvalitatívne a kvantitatívne zmeny. V procese fyziologickej adaptácie na telesné zaťaženie je nevyhnutné individuakizovať typ, intenzitu a dobu pôsobenia adaptačných podnetov tak, aby špecifičnosť, účinnosť a primeranosť zaťaženia zodpovedali cielom, t.j. rozvoju pohybových schopností, metabolických zón pohybových činností, bez preťaženia, alebo poškodenia štruktúr a funkcií organizmu. 

viď Adaptácia

výraz z latinčiny, ktorý znamená pritiahnutie, pohyb k stredovej rovine tela.

Addukcia hornej končatiny je pripaženie, addukcia dolnej končatiny je prinoženie, addukcia palca je pritiahnutie palca k trojčlánkovým prstom, addukcia prstu je pohyb prstu k osi ruky, alebo nohy.

pojem z latinčiny, ktorý označuje priťahovač, t.j. sval, ktorý vykonáva addukciu. Na dolnej končatine sú to napr. svaly, ktoré sú upnuté z lonovej kosti na kosť stehnovú.

 adenozíndifosfát, kyselina adenozíinfosforečná, ktorá je nositeľom makroergickej fosfátovej väzby, ktorá umožňuje reverzibilný prenos volnej energie. Zachytáva časť energie, kktorá vzniká pri katabolickcých procesoch. Fosforyláciou sa premieňa na ATP (adenozíntrifosfát).

Vytrvalostné cvičenie aeróbneho charakteru, pri ktorom majú pracujúce svaly dostatočný prívod kyslíka. Cieľom aeróbneho cvičenia je zlepšenie aeróbnych schopností, výkonnosti, nervovo-svalovej koordinácie a pohyblivosti, posilnenie kardiovaskulárneho systému organizmu. 

Názov aerobik pochádza z anglického výrazu aerobics (aeróbna gymnastika - aerobic exercises) označuje  formu gymnastického kondičného cvičenia pri hudbe, zameraná na rozvoj funkcie obehovej sústavy, na zvýšenie úrovne vytrvalosti a výkonnosti. Priaznivo ovplyvňuje funckiu a štruktúru pohybového ústrojenstva a pozitívne pôsobí na nervovú sústavu a psychický stav cvičiacich. Cvičebná jednotka trvá od 45 do 60 minút, obsahuje jednoduché cviky, ktoré sa cvičia v optimálnom tempe a súvisle bez prerušení.

Zakladateľkou a propagátorkou aeróbnej gymnastiky je americká herečka Jane Fondová a v jej ponímaní ide o netradičný cvičebný program, ktorý smeruje k rozvoju vytrvalosti.

V súčasnosti druhov existuje množstvo druhov aeróbnych cvičení napr. low alebo high impact, kardio, body forming, body forming,  toning, styling, work, step, hip - hop, fitbal, kangoorobik tae-bo, akvarobik,   power yoga a pod.

 pozri Aerobik

z anglického slova aerobics, ktorým sa označuje dostatočne intenzívne a dlhodobé cvičenie prevážne vytrvalostného charakteru, ktoré výrazne zaťažuje obehovú a dýchaciu sústavu. Vyžaduje veľkú spotrebu kyslíka.

Pri aeróbnom cvičení sa doporučuje, aby intenzita vyjadrená počtom tepov srdca za minútu, dosahovala hodnoty 170 tepov mínus vek cvičiaceho a aby pohybová aktivita trvala najmenej 12 minút. 

tréningový efekt aeróbneho cvičenia spočíva vo zvýšenej dodávke a využití kyslíka pracujúcimi svalmi. Limitujúcim činiteľom výkonu nie je svalová sústava, ale obehová sústava. 

Typické aeróbne cvičenia sú beh, cyklistika, plávanie, rýchla chôdza, beh na lyžiach, aeróbna gymnastika (aerobik), aeróbny tanec a pod.

O prehĺbenie záujmu o aeróbne cvičenia sa v masovom meradle zaslúžil K. Cooper, ktorého kniha The New Aerobics (1970) bola preložená do mnohých jazykov.

predstavuje intenzitu zaťaženia, pri ktorej prestáva výlučne aeróbne energetické krytie, čo sa prejaví narušením normálnej hladiny krvného laktátu (koncentrácia krvného laktátu okolo 2 mmol.lˉ¹)

pohybová činnosť, pri ktorej sa v čo najväčšej miere uvoľňuje energia oxidatívnym procesom. Pri oxidácii glukózy vzniká kysličník uhličitý, voda a energia. Oxidácia prebiehha aj odoberaním vodíka (dehydrogenácia). Reakcie sú katalyzované enzýmami. Niektoré používajú kyslík priamo ako prijímateľa vodíka (aeróbna oxidácia), ďalšie používajú na príjem vodíka  iné látky (anaeróbna oxidácia)

Hlavným zdrojom energie je ATP, ktorá sa rozpadáva na ADP a AP. K resyntéze sa používa energia z oxidatívneho spaľovania cukrov a tukov. Pri spotrebe 1 litra kyslíka sa uvoľňuje 21 J ( 5 cal) energie.

Výrazom telesnej zdatnosti každého jedinca je jeho maximálna spotreba kyslíka (VO2max). 

vzniká pri obtekaní telesa vzduchom. Ak má teleso vhodný tvar, dochádza pri jeho obtekaní vzduchom k zrýchľovaniu prúdnic nad profilom, čím stúpa kinetický a klesá statický tlak. Nad profilom telesa vzniká nasávanie, ktoré sa nazýva tiež podtlak. Na spodnej strane profilu telesa vzniká opačný efekt. Rýchlosť prúdnic klesá, čím klesá aj kinetický tlak a vzniká tlak statický, ktorý sa nazýva tiež pretlak. Výsledná aerodynamická sila je zložkou vztlaku (podtlak a pretlak) a odporu, ktorý kladie teleso prúdiacemu vzduchu. 

Veľkosť výslednej aerodynamickej sily je predmetom komplikovaných výpočtov a závisí napr. na tvare profilu telesa, geometrickej  a aerodynamickej charakteristike telesa, rýchlosti obtekania prúdiaceho  vzduchu, mernej hustote vzduchu a pod.

Aerodynamická sila využíva pri mnohých športoch ( atletika, plávanie, motoristické športy, letecké športy, vodné športy a pod.).

je sila, ktorá pôsobí proti smeru rýchlosti prúdenia vzduchu. Z viacerých príčin jej vzniku sú pre športový pohyb dôležité dva: tvarový odpor, ktorého veľkosť telesa závisí od tvaru telesa, a trecí odpor, ktorý vzniká trením vzduchu o steny telesa v kontaktnej vrstve. Súčtom týchto dvoch odporov je profilový odpor (čelný odpor).

Aerodynamický tvar je prúdnicový, ľahko prekonávajúci odpor vzduchu (napr. padajúca kvapka vody). 

Aerodynamické tvary sa pokúšajú konštruovať konštruktéri športového náčinia, oblečenia, resp. dosahovať všetci športovci, ktorí prekonávajú vo svojich športoch, resp. športových disciplínach. 

náuka o pohybe telies v plynnom prostredí.

V súčasnosti je aerodynamika využívaná v rôznych športových odvetviach za účelom znižovania aerodynamického odporu prostredia pri športovom výkone. Prejavuje sa to pri konštrukcii športového náčinia, športového oblečenia, pri účelovej korekcii techniky športového výkonu. Významne tak ovplyvňuje priebeh športového výkonu, výslednú rýchlosť a ekonomiku športového výkonu. Pri konštrukčných prácach sa využíva testovanie v aerodynamických tuneloch. V motoristických a leteckých športoch sa pri konštrukčnej činnosti začali vo veľkej miere využívať rôzne prídavné zariadenia, ktoré znižovali odpor prostredia pri športovom výkone. Technický vývoj pokračoval tak prudko, že v niektorých športoch sa medzinárodné federácie rozhodli obmedziť možnosti využitia takýchto prídavných zariadení, resp. iných konštrukčných noviniek (napr. zvláštne technické predpisy v automobilovom športe a pod.).  

otáčavý záves telocvičných kruhov, ktorý spája závesné lana, resp. závesné popruhy s remeňmi pomocou dvoch kotúčov a guličkového ložiska. Toto zariadenie umožňuje otáčanie sa cvičiaceho a zároveň bráni otáčaniu sa závesov kruhov. Zariadenie dostalo pomenovanie po Agatonovi Hellerovi, ktorý bol náčelníkom Československej obce sokolskej v rokoch 1932 až 1933.   

Stará africká spoločenská hra pochádzajúca z oblasti dnešnej Nigérie.

grécky výraz, ktorý označoval v antickom Grécku pojem závod. Starí Gréci rozlišovali tri druhy závodov:

- agón gymnický ( z gréckeho slova gymnos, ktoré znamená pojem "nahý", pretože závodníci označovaní pojmom ako agónistai závodili nahí). Skladal sa z behu (dromos), skoku do diaľky (halma), hodu oštepom (akontion) a diskom, zápasu (palé), pestného zápasu (pygmé), spojenia zápasu s boxom (pankration),

- agón hippický (z gréckeho slova hippos, ktoré znamená kôň), ktorý pozostával zo závodov vozov s dvoj a štvor záprahmi a konských dostihov,

- agón múzický, v ktorom sa súťažilo v hudbe, speve, tanci, veršovaní a rečníctve.

výraz pochádzajúci z gréčtiny, ktorý označuje sval, ktorý svojou kontrakciou, teda skrátením  vyvoláva pohyb. Pri natiahnutí dolnej končatiny v kolennom kĺbe je agonistom štvorhlavý stehnový sval, pri flexii v kolennom kĺbe sú agonistami svaly zadnej strany stehna.  

Agresivitu  charakterizuje sklon k útočnosti, prejavom nepriateľstva, zároveň aj nadmernú súťaživosť, expanzívnosť a seba realizáciu na úkor druhých.  Príčiny agresivity u človeka môžu byť citová frustrácia, nenaplnené ambície, úzkostné stavy, nedostatok, resp. absencia psychickej a fyzickej relaxácie, neočakávané ohrozenie. V športe sa zvýšená agresivita od športovca často vyžaduje. Takáto agresivita sa nepovažuje za patologický prejav osobnosti, pokiaľ neprekračuje povolenú mieru určenú pravidlami športovej súťaže. 

úpon trojhlavého lýtkového svalu na hrbol pätovej kosti. Ťahom na túto kosť sa ohýba noha chodidlom nadol. Tento pohyb je súčasťou stereotypu chôdze, behu, stoja, skoku a pod. Takmer pri všetkých športoch sú na Achillove šľachy kladené veľké nároky, pritom táto oblasť je slabšie zásobovaná krvou, čo má zásadný význam pre jej výživu. V rámci regenerácie síl  sa vedľa pasívneho odpočinku a kompenzačných cvičení zameraných na vyťahovanie Achillovej šľachy sa využívajú metódy zlepšujúce jej prekrvenie a zásobovanie výživou. Sú to vodné procedúry (šlapavé, uhličité a vírivé kúpele), infračervené žiarenie, prehrievanie vysokofrekvenčným elektrickým poľom (diatermia), impulzivné magnetické pole, masáž. Pri veľkej záťaži je možné Achillovu šľachu  chrániť plastickým pružným obväzom. Veľký prevetívny význam má rozcvičenie a predohriatie pred výkonom, vhodná športová obuv so spevnenou pätou a pružnou podrážkou, ktorá tlmí mechanické nárazy pri dopade na pätu. Bolesti v oblasti Achillovej šľachy nie sú označované jednotne (tendinitis, paratendinitis, achyllodynia a ďalšie) a taktiež názory na ich pôvod sú rôzne; uvádzajú sa mikrotraumy, preťaženie, cievne poruchy, zápalové zmeny a iné. Bolesť vzniká po záťaži, najprv sa po ráne rozchodí, neskôr sa bolestivé intervaly striedajú, až dôjde k nepretržitej bolesti, kktorá bráni v behu aj chôdzi. Najbolestivejšie je miesto asi 4 až 5 centimetrov nad úponom šľachy, kde dochádza k jeho zdureniu. Liečba je najmä konzervatívna, až po jej neúspechu operačný zákrok, ten je nevyhnutný pri natrhnutí, alebo pretrhnutí šľachy (ruptúra). Ruptúrou šľachy bývajú najčastejšie postihnutí športovci vo veku nad 30 rokov, keď Achillova šľacha býva už degeneratívne zmenená následkom trvalého preťaženia a poruchami, alebo netrénovaní športovci následkom neprimeranej záťaže. Príčinou preťaženia je prudký sťah trojhlavého lýtkového svalu (pri tenise, volejbale, basketbale a pod.). Zápalové ochorenie postupuje pomaly, obmedzuje pohyb, dochádza k infiltrácii šľachy zápalovými bunkami , poruche kolagénnych vlákien, nadmernej tvorbe medzibunkovej hmoty, strate pevnosti a výkonnosti. Včasná liečba je nevyhnutná.

Medzinárodná federácia amatérskeho boxu 

druh japonskej sebaobrany bezo zbrane; je typické najmä stratégiou obrany. Okrem úderov, pák a hodov sa akcie protivníka rušia horizontálnymi, vertikálnymi a diagonálnymi cirkulárnymi, sférickými a špirálovitými pohybmi okolo brániaceho sa. 

medzinárodná federácia športovej tlače 

Tradičná indická dramatizácia obradov a náboženských eposov s prvkami bojového umenia a tanca. Tento druh hry je veľmi efektívne médium pretavujúce pohyb na moralné a etické posolstvá.

Tradičná baskická súťaž drevorúbačských disciplín pozostávajúca najmä z rúbania veľkého klatu dreva sekerou najčastejšie vo vodorovnej polohe po malých častiach. Najpopulárnejšia je časovka v sekaní pomocou malých kúskov klatu, keď súťažiaci stoja obkročmo na podložke klatu alebo priamo na ňom. Kmene používané v aizkolaris sú silnejšie ako v obdobných anglosaských drovorúbačských disciplínach. Existuje aj rúbanie vertikálne umiestneného klátu, prípadne rúbanie jednotlivcov alebo párov, kotré sa nazýva tronzadora - una persona a tronzadora – Pārejas, ale sú menej časté . Národný šampionát sa koná v 3 kategóriách podľa priemerov klátu, tj 60 , 54 a 45 palcov poradie. Minimálny priemer vo vodorovnej polohe je 36 palcov ( cca 91cm ) a max. priemer nie je obmedzený , ale je zvyčajne 72 palcov ( cca 182 cm ) , niekedy 80 palcov a viac ako 100 palcov vo výnimočných prípadoch .

Súťaže aizkolaris sa konajú na hlavnom námestí alebo v arenách corridy ( San Sebastian , Bilbao v Španielsku , atď. ) a mimo mesta a obce na piknikoch alebo festivaloch, pričom priťahujú obrovskú pozornosť verejnosti s viac ako 20 až 30 tisícovou účasťou. Niektoré z významných súťaží sú vysielané i v televízii a rádiu.

Sekera používana v týchto súťažiach sa v jazyku Baskov nazýva aizkora a existujú 3 základné typy :

1 ) illargi - aizkora, ktorej čepeľ je v tvare kosačíka mesiaca

2 ) bizkaya aizkora – relatívne rovné ostrie je jemne zošikmené smerom k rukoväti

3 ) naparia aizkora – ostrie rovnakej šírky

aj gymnasion, inštitúcia, neskôr i duševnej výchove  v starom Grécku. ktorá slúžila telesnej  výchove mladých mužov v starovekých Aténach. Najstarší doklad pochádza zo 6. storočia pred našim letopočtom. Od 4. storočia pôsobisko Platónovej filozofickej školy.

vysokoškolský športovec, ktorý reprezentuje v domácej súťaži príslušnú vysokú školu, vysokoškolské mesto, oblasť alebo štát  v medzinárodných súťažiach vysokoškolského športu (Univerziáda, Akademické majstrovstvá).

výraz pochádzajúci z latinčiny, ktorý označuje zrýchlenie. Hodnota akcelerácia sa udáva časom vyjadreným v sekundách  (s) v ktorom sa dosiahne určená rýchlosť (v km/h, m/s).

Akceleračná rýchlosť je schopnosť jedinca prejsť z kľudu, alebo z miernej rýchlosti do maximálnej rýchlosti v čo najkratšom čase. Táto schopnosť priamo závisí od výbušnej sily a od frekvenčnej rýchlosti.  Označuje sa aj ako štartová schonosť a predstavuje komplex integrálnych vnútorných vlastností, ktoré umožňujú vyvinúť maximálne rýchlostné úsilie v čo najkratšom čase. Nie je ju možné zamieňať s fyzikálnou veličinou zrýchlenie. Meria sa v m.s^-2 . Je v úzkom vzťahu k štartovej silovej schopnosti a k explozívnej silovej schopnosti. 

prístroj k priamemu meraniu zrýchlenia pohybu. Zistené dáta sa ukladajú do pamäte počítača.

pozri pohybový akcent 

Akčná, resp. acyklická rýchlosť je definovaná vykonaním rýchleho, jednorázového pohybu v čo najkratšom čase, požadovanou technikou. Táto schopnosť si vyžaduje vysokú mieru koncentrácie a  vysokú úroveň výbušnej sily jedinca. V športe sa vo zvýšenej miere využíva napr. pri atletických vrhoch a hodoch. 

prispôsobenie organizmu zmeneným klimatickým podmienkam. Aklimatizácia na výškuje spojená  v prirodzených podmienkach s aklimatizáciou na chald. Je nutná najmä pri pobyte vo vysokohorskom prostredí. So stúpajúcou nadmorskou výškou klesá barometrický tlak vzduchu, parciálny tlak O₂ a CO_2, čo spôsobuje zníženie nasýtenia krvi kyslíkom a tým k menšiemu zásobovaniu telových tkanív predovšetkým svalstva. Táto tzv. výšková hypoxia má za následok zníženie výkonnosti. Vo výške 2000 metrov nad morom sa znižuje schopnosť dosiahnuť maximálny metabolizmus o 10%,vyskytujú sa pocity ospalosti a únavy, bolesti hlavy, duševná ochablosť a svalové kŕče. Po určitom období sa v organizme uskutočnia zmeny, výkonnosť sa zlepší a stabilizuje. Adaptácia na výkony technickej povahy trvá 10 až 14 dní, na výkony rýchlostnej a rýchlostno-vytrvalostnej povahy 3 týždne. Vo výške nad 2500 metrov nad morom už nie je možné dosiahnuť také výkony ako v normálnej výške, nad 4500 metrov nad morom sa skracuje doba, počas ktorej je človek schopný v tejto výške žiť (5500 m na 5,5 mesiaca, 6500 m 5 týždňov, 7500 m 5 dní).

Aklimatizácia na teplo je schopnosť ptracovať v prostredí s teplotou vyššoeu ako 30°C. Vzniká 10 až 14 dní vystavením organizmu vyššej teplote niekoľko hodín denne, cvičením v teplon prostredí, pobytom v tropickom pásme. Prejaví sa v kľude a pri cvičení zníženou srdcovou frekvenciou, nižšou rektálnou teplotou a zvýšeným potením. V pote je znížený obsah soli, ktorú organizmus šetrí. U aklimatizovaných jedincov nie je potrebný zvýšený prísun soli. Telesná záťaž je dobre tolerovaná, zlepšuje sa výkonnosť a predlžuje sa doba trvania výkonu. Schopnosť človeka aklimatizovať sa na teplo je značne individuálna, čiastočne sú limitované schopnosti potenia ( počet potných žliaz u ľudí je veľmi rozdielna). Deti, ženy a starší ľudia majú nižšiu schopnosť aklimatizácie na teplo, niektorí jedinci nie sú vôbec schopní sa aklimatizovať. Aklimatizácia na vlhké teplo je omnoho ťažšia, pretože organizmus nemôže v plnom rozsahu využívať najúčinnejší ochladzovací mechanizmus, t. j. potenie a veľmi ľahko dochádza k jeho prehriatiu.

Aklimatizácia na chlad vzniká pri dlhodobejšom pobyte v chladnom prostredí. Jej znakmi sú nižšia teplota kkože, nižšia rektálna teplota, znížená matebolická produkcia tepla, vedenie tepla cez tkanivá predovšetkým  v zimnom období.  Neexistuje dôkaz, že telesná zdatnosť by mohla byť v priamej súvislosti s aklimatizáciou na chlad, súvislosť nastáva pri cvičení v chladnom prostredí (otužovanie). Ochranou organizmu proti strate tepla je znížený prietok krvi v koži, krv je vedená hlbokými žilami. Teplotný rozdiel medzi kožou a okolitým vonkajším prostredím sa môže znížiť až šesťnásobne, v koži rúk až stonásobne. Cievy tváre majú túto schopnosť limitovanú; teploty okolo bodu mrazu, ktoré pôsobia na tvár vyvolávajú aj v kľude výrazné zvýšenie srdcovej frekvencie a tlaku krvi.     

výraz z gréčtiny znemenjúci súťaž v hode oštepom v starom Grécku. 

Akreditácia v oblasti telesnej kultúry je štátne overovanie spôsobilosti právnickej osoby a fyzickej osoby (vzdelávacieho zariadenia) pripravovať trénerov, cvičiteľov, inštruktorov, rozhodcov a iných odborníkov, na vykonávanie špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry.
 

Akreditačná komisia pre oblasť telesnej kultúry je poradný orgán ministerstva školstva Slovenskej republiky. Členov akreditačnej komisie vymenúva a odvoláva minister školstva Slovenskej republiky z odborníkov z jednotlivých športových odvetví, z vysokých škôl a z iných odborných a vedeckých ustanovizní; predsedu určuje z vymenovaných členov.
Úlohou akreditačnej komisie je posudzovať žiadosť vzdelávacieho zariadenia a na základe splnenia požiadaviek odporúčať ministerstvu školstva Slovenskej republiky akreditovať vzdelávacie zariadenia. 
Potvrdenie o akreditácii sa vydáva na päť rokov. Po uplynutí piatich rokov musí vzdelávacie zariadenie požiadať o novú akreditáciu.

týmto pojmom sa označuje:

1. telocvičné, vysoko koordinované fyzické výkony špeciálnej obratonosti celého tela uskutočňované na pevnej podložke i na náradí;

2. šporťtové odvetvie, s pravidelnými súťažami najmä v štátoch bývalého socialistického bloku (Sovietsky zväz, Nemecká demokratická republika, Bulharsko a pod.). Súťaže preebiehajú na špeciálnych povrchoch, resp. gymnastických pásoch; jednotlivé cviky sa spájajú do akrobatických radov  v rámci akrobatickej  (súťažnej) zostavy.

3.súčasť športovej gmynastiky určujúca technickú obtiažnosť gymnastických zostáv.

Cvičenec, ktorí sa venuje akrobaciisa nazýva akrobat. 

 pozri lyžiarská akrobacia

cvičenec, ktorý vyniká mimoriadnou obratnosťou celého tela v akrobacii na zemi, alebo na náradí, resp. ako artista na špeciálnych náradiach, napr. šikmé, zvislé, alebo vodorovné lano, perzská tyč, voľný rebrík, visutá hrazda, vyhadzovacie tyče a pod. 

cvičenie, ktoré rozvíja koordinačné, rovnováhové, priestorovo orientačné schopnosti; vysoko koordinované výkony špeciálnej obratnosti celého tela na zemi i na náradí; tvorí základe artistických disciplín. Tvorí súčasť základnej gymnastiky, dielčej náplne osnov školskej telesnej výchovy; súčasť prípravy v športovej a modernej gymnastike, v skokoch do vody, skokoch na lyžiach, v úpolových športoch, krasokorčuľovaní, letectve, parašutizme, v ľadovom hokeji, futbale, volejbale. Hlavná súčasť pohybového obsahu súťažnej disciplíny - prostných vo viacboji športovej gymnastiky.

Akrobatické cvičenia poznáme:

1. skupinové akrobatické cvičenia, vo dvojiciach, trojiciach, štvoriciach i viacpočetných skupinách; využívajú hlavne rovnovážne postoje a polohy, akrobatické skoky a prevraty. Vo dvojiciach je jeden cvičenec tzv. "nosič" a druhý je "nesený", v trojiciach rozlišujeme cvičenca spodného, stredného a horného. Vo viacpočetnejších skupinách sú funkcie cvičencov rozdelené obdobne.

2.statické akrobatické cvičenia, ktoré sú cvičebným druhom, ktorý je charakterizovaný udržaním polohy. Rozlišujeme: rovnovážne postoje, t. j. polohy celého tela obojnož alebo jednonož s pripojenými pohybmi a polohami paží, trupu, alebo volnej nohy. Delia sa na: rovnovážne stoje, podrepy a drepy; rovnovážne kľaky, t.. j. polohy tela v kľaku obojnož alebo jednonož s pripojenými a polohami paží, trupu alebo voľnej nohy; akrobatické cvičenia v sede, t. j. rovnovážne polohy celého tela v sede znožmom, roznožmom, skríženom alebo v sede jednonož, pričom nohy môžubyť napnuté, pokrčené i skrčené; akrobatické cvičenia v ľahu , t. j. rovnovážne polohy celého tela v ľahu, nohy sú napnuté, pokrčené, alebo skrčené; akrobatické cvičenia v podpore, t. j. rovnovážne polohy celého tela v podpore prostom, t. j. vo vzpore, v kľuku, v podpore na predlaktiach alebo zmiešanom podpore, keď cvičenec opiera o podložku okrem horných končatín ešte inú časť tela, napr. hlavu pri stoji na hlave.

3. akrobatické skoky, sú druhom akrobatických cvičení; rozlišujeme akrobatické skoky znožmo, roznožmo, strihom (tzv. "nožničky") a jednonož. Podľa smeru pohybu sa rozlišujú na akrobatické skoky na mieste, vpred, vzad a bokom.

pozri lyžiarska akrobacia 

hry so športovým programom založené cisárom Augustom po bitke pri Aktiu v roku 31. pred našim letopočtom Boli zaradené ako piate do cyklu všegréckych hier.

Látka, ktorá svalovej bunke umožňuje kontraktilitu ( sťahovanie). 

celková pripravenosť organizmu k reakcii. Súvisí s emóciami a motiváciou. Relaxácia aktivácie významne znižuje podnety a mobilizácia k náročnému programu činnosti ju zvyšuje.Je závislá na biorytmoch, únave a môže byť ovplyvnená farmakologicky. V čase preštartovnej horúčky sa aktivácia často nadmerne zvyšuje. Pre výkony, ktoré si vyžadujú dobrú koordináciu, je najvhodnejšia stredná úroveň aktivávie. Kolísaním úrovne aktivácie je možné v niektorých prípadoch vysvetliť nevyrovnanú výkonnosť športovca.

pozri aktivácia 

Je hmotnosť tela bez tuku, ktorá vyjadruje hmotnosť svalov, kostí, vnútorných orgánov a dalších tkanív ľudského organizmu. Prepočtom maximálneho kyslíkového objemu (VO2max) na aktívnu telesnú hmotnosť  zistíme rezervy organizmu, spôsobené nadmerným podielom podkožného tuku. Po redukcii podkožného tuku, napr. telesnou aktivitou,  tento rozhodujúci ukazovateľ vytrvalostnej schopnosti u jedinca vzrastie, čím sa významne zlepšia funkčné predpoklady pre zvýšenú výkonnosť organizmu. 

činnosť, ktorá má menšiu intenzitu ako predchádzajúca námaha a je zameraná na zaťaženie iných svalových skupín ako tých, ktoré boli zaťažované predchádzajúcou námahou. Princíp aktívneho odpočinku formuloval ako prvý ruský fyziológ I.M. Sečenov  (1829 - 1905), ktorý zistil, že odpočinok, pri ktorom sa vykonáva vhodná pohybová činnosť, je v porovnaní s pasívnym odpočinkom účinnejší. Pri experimente, keď po úplnej únave svalstva pravej ruky vykonávala počas doby odpočinku ľavá ruka ľahké cvičenia, bol proces zotavovania rýchlejší. Jeho pokračovatelia neskôr dokázali, že k účinnejšiemu odpočinku prospievajú aj pohyby celého tela. Za aktívny odpočinok sa najčastejšie pokladá telesná práca a telesné cvičenia. Princíp aktívneho odpočinku sa uplatňuje najmä pri telovýchovných chvíľkach, pri všetkých formách pohybovej rekreácie, aj v športovom tréningu, resp. pri športových súťažiach.

pojem z latinčiny, ktorý označuje náuku o pohyboch a pohybových činnostiach v športe, o ich obsahu a formách realizácie. Aktológia študuje pohybové schopnosti ako a ďalšie vnútorné predpoklady, ktoré určujú športové výsledky. Zaraďujú sa sem aj otázky športovej techniky a taktiky a športového výberu. Zakladateľom aktológie bol ruský teoretik L.P. Matvejev (1972). Aktológia sa zaraďuje do systému teórie športu.  

Univerzálne lyže s rádiusom vykrojenia 15 až 22 metrov, ktoré sa dobre prispôsobujú  podmienkam, pri nižšej až strednej rýchlosti a upravenom lyžiarskom teréne. Začiatočníkom, resp. rekreačným lyžiarom umožnia dosiahnuť v krátkom čase významné pokroky pri zlepšovaní lyžiarskej techniky. Odporúčaná dĺžka týchto lyží je zhodná s výškou postavy lyžiara, resp. o 10 cm kratšia. 

Amfetamíny patria medzi psychofarmaká, ktoré pre svoje silné excitačné účinky na centrálnu nervovú sústavu (CNS) sa označujú ako psychostimulanciá. Použitie amfetamínu a jeho derivátov bolo spočiatku výlučne terapeutické (liečba narkolepsie - náhle, nepredvídateľné záchvaty spavosti, parkinsonizmu, migrény, impotencie, dekongescia sliznice nosa a horných dýchacích ciest pri nádche). Neskôr začali byť  využívané vedľajšie účinky týchto liečiv, a to najmä výrazný psychostimulačný účinok - pocit sily, sebadôvery, neunaviteľnosti. Ide o látky, ktoré sú  schopné vybičovať fyzické a psychické výkony. Časom našli uplatnenie vo vojenských operáciach (diaľkové lety, ponorková služba, zvýšenie bojaschopnosti), u vodičov diaľkových ťahačov, ako aj u športovcov, umelcov, študentov, manažérov. Sú to vlastne sympatikomimetické amíny (ako adrenalín a noradrenalín), u ktorých stimulácia nervového systému prevyšuje periférny sympatikomimetický efekt. Štrukturálne sa amfetamín podobá chemickému transmiteru norepinefrinu, ktorý hrá v ľudskom tele dôležitú úlohy v odpovedi na stres a emócie. Amfetamin napodobňuje alebo zvyšuje vplyv norepinefrinu na mozog a na nervový systém.

Látky tejto skupiny sa získavajú cestou chemickej syntézy a najčastejšie zneužívané  sú:  Metamfetamín (Pervitín), Amfetamin (Psychoton, Benzedrin, Elastonon), Dexamfetamín (Dexedrin, Dexamed), MDMA-Extáza, Fenmetrazín, Dexfenmetrazín,, Centedrin, Ritalin, Preludin, Mirapont.

Pri užívaní týchto látok sa rýchlo vytvára efekt závislosti, ktorý často vedie k drogovej závislosti konzumenta. Ich častým užívaním dochádza k rozvratu koordinačných a regulačných funkcií CNS.

Chemicky pripravené analógy a deriváty steroidných hormónov, ktoré sa normálne tvoria v pohlavných bunkách. Najvýraznejší účinok majú mužské pohlavné hormóny - androgény. Anabolické steroidy predstavujú skupinu látok steroidnej povahy, ktoré sa svojou chemickou štruktúrou a účinkami podobajú mužskému pohlavnému hormónu testosterónu. Podobne ako vlastný mužský pohlavný hormón testosterón, majú dva základné účinky - androgénny a anabolický. Androgénne účinky sa prejavujú vytváraním, resp. zdôrazňovaním mužských pohlavných znakov a to tak primárnych ako aj sekundárnych . Anabolické účinky spočívajú v zvýšením rastu svalovej hmoty a sily, čiastočne i kostí, ako aj miernym zvýšením počtu červených krviniek.Prejavom anabolických účinkov je aj urýchľovanie procesov obnovy energetických zdrojov a narušených štrukturálnych bielkovín a enzýmov organizmu po telesnej záťaži. Z hľadiska priaznivého vplyvu na športový výkon sa využíva najmä anabolický efekt.  Užívanie, resp. zneužívanie anabolických steroidov môže mať vedľajšie, zdravotne nepriaznivé účinky, napr. poškodenie pečeňových buniek s následnými poruchami jej činnosti, negatívne zmeny hladiny krvných lipidov , ktoré podporujú zvýšenie rizika srdcovo-cievnych ochorení, negatívny . vplyv na hypertenziu (zvýšený krvný tlak), ktorá môže spôsobiť vznik embólie, mozgovú porážku a poškodenie obličiek. Zneužívanie anabolických steroidov vedie k aj k vonkajším telesným zmenám. U mužov môžu spôsobiť  hypertrofiu (nadmerné zväčšenie) svalov, alopéciu (rednutie a strata vlasov), exoftalmus (vystupujúce oči), gynekomastiu (zväčšenie prsných bradaviek) a pseudolaktáciu (výtok tekutiny, ktorá sa podobá materskému mlieku), akné pozdĺž oboch strán chrbtice, hypogenitalizmus (atrofiu, zmenšenie genitálnej oblasti), progériu (predčasné starnutie). U žien môžu spôsobiť hypertrofiu svalov, široké plecia, exoftalmus, akné, virilizáciu so zhrubnutím hlasu, hirzutizmus (nadmerný rast ochlpenia na tvári i na prsiach), atrofiu (zmenšenie) prsníkov, rast klitorisu, a pod.  K vedľajším nepriaznivým účinkom patria aj zmeny v psychickej oblasti, ktoré spôsobujú náladovú nestabilitu, neopodtstnenú agresivitu. Užívanie anabolických steroidov môže podporiť , resp. vyvolať vznik drogovej závislosti na psychotropných látkach. 

intenzita zaťaženia, pri ktorej dochádza k narušeniu dynamickej rovnováhy hladiny laktátu (koncentrácia krvného laktátu okolo 4 mmol.lˉ¹)

Anaeróbna glykolýza nastáva pri zvýšení intezity fyzickej záťaže keď dostupné množstvo kyslíka nestačí uspokojiť  energetické potreby organizmu a musia byť využité energetické zásoby organizmu. Výstupným produktom anaeróbnej glykolýzy je kyselina mliečna (laktát). Pokiaľ sa intezitazaťaženia ďalej zvýšuje, rýchlo sa zvyšuje aj koncentrácia laktátu v pracujúcich svaloch. Tento bod sa nazýva anaeróbny prah (AP) alebo aj laktátový obrat. Subjektívne ho jedinec vníma zvýšenou námahou pri dýchaní a prítomnosťou pocitu pálenia v nohách. Trénovaní športovci  dosiahnu svoj AP zvyčajne pri cca 85-90% svojej srdcovej frekvencie pri max.VO2. Netrénovaní jedinci majú AP okolo 50-70% srdcovej frekvencie pri max.VO2.

Preparát Anapolon 50 je najsilnejší a zároveň nejefektívnejší orálny steroid. Má nezvykle silné androgénne účinky, ktoré sú späté s veľmi intenzívnymi anabolickými komponentmi. Dochádza k značnej kumulácii vody, ktorá rýchle zvýši objem svalov. Pretože svalová bunka zadržuje relatívne veľké množstvo vody, získava celková muskulatúra hladký, no niekedy až zdurelý vzhľad. Behom tréningu registrujú vyznávači Anapolonu enormný pumpovací efekt precvičovaných svalov. Anapolon zvyšuje počet červených krviniek. Často zmieňovaná "steroidová pumpa" prináša atlétom behem tréningu priamo fantastický a uspokojivý pocit. Anapolon 50 je však zároveň najškodlivejším orálnym steroidom, ktorý zpôsobuje celú radu vážnych vedľajších účinkov. Môže zapríčiniť poruchy pečene, ktoré sa na začiatku projavujú iba zvýšenými hodnotami pečeňových testov, no neskôr, pri dlhodobom podávaní väčších dávok môže viesť k poškodeniu pečene. Prvými príznakmi možného poškodenia pečene je žltnute nehtov a očí. Anapolon 50 je jediný steroid, ktorý je dodnes spojovaný so vznikom rakoviny pečene. Účinná látka oxymetholon sa mení na veľmi silný estrogen, čím často dochádza k feminizačným prejavom (napr. gynekomastia). Silná kumulácia vody môže pre niektorých športovcov naviac predstavovať zvýšenie krevného tlaku. Čásť účinnej látky sa mení na dihydrotestosteron (DHT), môže sa teda u jedincov s predpokladmi vyskytovať silné akné a zvýšené padanie vlasov. Z ďalších vedľajších účinkov: bolesti hlavy, nevoľnosti, zvracenie, bolesti žalúdka, nespavosť a hnačka. Atlét sa může vďaka Anapolonu cítiť celkovo zle. Často dochádza k paradoxnej situácii, kedy kulturista sice naberá na sile a masívnosti, ale necítí sa vôbec dobre. Väčšia miera agresivity sa prikladá zvýšenej hladine androgenu. V dôsledku diéty, určenej k budovaniu hmoty, ktorá je bohatá na kalórie, ale často i na tuky, môže dochádzať k rastu hladiny cholesterolu (zvýšenie LDL a pokles HDL hodnôt). Vlastná produkcia testosterónu v tele sa znižuje, vhľadom na inhibující vliv anapolonu na hypotalamus. Vylučovanie GnRH (Gonadotropný Releasing Hormon) sa silne redukuje, prípadne i zastaví. U žien môže dôjsť k ireverzibilným virilizačným prejavom ako je akné, hypertrofia klitorisu, prehĺbenie hlasu, nadmerný rast chlpov na nohách a fúzov, poruchy menstruacie, zosilnené libido.

Je príspevková organizácia zriadená ministerstvom školstva Slovenskej republiky. 

Úlohami antidopingovej agentúry sú:

a) výkon preventívnych opatrení v boji proti dopingu v športe,
b) spolupráca so Svetovou antidopingovou agentúrou (WADA) a s medzinárodnými antidopingovými organizáciami,
c) spolupráca s medzinárodnými športovými zväzmi a s národnými športovými zväzmi v boji proti dopingu v športe,
d) organizácia dopingových kontrol a rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa antidopingových kontrol,
e) povoľovanie použitia dopingovej látky na liečebné účely športovcov,
f) vzdelávanie odborníkov v oblasti boja proti dopingu v športe.

Sídlom antidopingovej agentúry je Bratislava.

Podrobnosti o úlohách a o organizačnej štruktúre antidopingovej agentúry sú upravené v jej štatúte.

Spoločenská hra alebo forma zápasu severoamerických Indiánov, pri ktorej sa súperi pretláčali rukami alebo ramenami.

Je to rozdiel medzi množstvom kyslíka v arterálnej a venóznej krvi. U netrénovaných jedincov dosahuje extrakcia pri intenzívnej svalovej práci 14 ml kyslíka na 100 ml krvi. U trénovaných športovcov dosahuje okolo 17 ml kyslíka na 100 ml krvi.  To znamená, že pri rovnakej fyzickej záťaži, keď je spotreba kyslíka v bunkách rovnaká, trénovanému jedincovi stačí na dopravenie potrebného kyslíka k bunkám menšie množtvo krvi, čo sa prejavuje nižšou pulzovou frekvenciou srdca trénovaných športovcov.

Tradičné preteky kanoe člnov z indických štátov Andamana a Nikobara konajúce sa na mori s dĺžkou 4 až 5 kilometrov

Tradičné preteky odvodené od Asolo Aap, teda pretekov člnov z indických štátov Andamana a Nikobara konajúce sa namiesto mora na piesku. Závodníci pretekajú na špecialných predmetov zhotovených z kmeňa  palmy.  

Strata svalového tonusu, svalového napätia. 

adenozintrifosfát, aj kyselina adenozintrifosforečná. Nositeľ makroergických fosfátových väzieb, univerzálny prenášač a priamy zdroj okamžite využiteľnej energie, ktorá je nevyhnutná pre kontrakciu svalov. Obnovuje sa krátkodobo zo zásob kreatinfosfátu CP, inak fosforyláciou pri katabolickej látkovej premene makroergických substrátov, t.j. cukrov, tukov, prípadne aj bielkovín. Účinnosť energetických premien pri oxidatívnej premene ATP z cukrov je asi 40%, z tukov až 50%, je však pomalšia, z bielkovín je najmenšia a premena ATP prebieha najpomalšie. Rezervy ATP v ľudskom organizme dosahujú 5 mmol.kg^-1 svalovej hmoty. V priebehu 24 hodín ľudský organizmus vytvorí a znovu rozštiepi približne 70 kg ATP. Pri premene 1 mol ATP na 1 mol ADP sa uvoľní 30 až 50 kJ (7 - 12 kcal) energie. Pri využití 1 litru kyslíka na oxidáciu živín zmiešanej potravy sa uvoľní približne 20 kJ (5 kcal) energie.   

Druh kontrakcie (stiahnutia)  svalu, pri ktorej sa mení dĺžka a napätie svalu. 

Extrémny šport, ktorého náplňou je skákanie z pevných objektov (b.a.s.e je skratka anglických slov building (B) - budova , antenna (A) - anténa, span (S) – most, premostenie a earth (E) – zem, skala). Base jumping je spojenie horolezectva so skydivingom. Je to nebezpečný šport s množstvom zaznamenaných smrteľných úrazov.

Energetický denný výdaj, ktorý sa pohybuje okolo 6270-7500 kJ (1500-1800 kcal). Najmenšie množstvo energie uvoľňuje organizmus v pokoji za bazálnych podmienok, ktoré predstavujú 16 hodín organizmu bez príjmu potravy a 36 hodín bez príjmu bielkovín, pri indiferentnej teplote, ktorá predstavuje 20- 22 stupňov Celzia oblečený (resp. 30 stupňov Celzia neoblečený), ktorá  sa subjektívne nepociťuje ako teplo, alebo chlad, objektívne sa organizmus nepotí ani netrasie chladom, pri telesnom a duševnom pokoji. 

Bikejoring - bicyklista a pes. Pes je spojený s pretekárom šnúrou, ktorá nesmie presahovať dĺžku 3 m. Bicykel je vybavené efektívnymi brzdami na obidvoch kolesách. Ďalšia výbava sú rukavice a prilba. Pretekár na bicykli nesmie predbehnúť psa a ťahať ho za šnúru dopredu.

Je váhový index, ktorý je najviac využívaný ako metóda merania obezity. Vyráta sa ako váha osoby v kilogramoch vydelená druhou mocninou výšky osoby v metroch. BMI  nieje vhodné aplikovať pri deťoch, tehotných ženách, mimoriadne svalnatých ľuďoch u ktorých môžu byť výsledky nekorektné. 

Vyhodnotenie BMI:

BMI pod 18,5 znamená podváhu osoby. Čím je číslo menšie, tým viac sa osoba približuje k podvýžive ( vyskytuje sa u osôb postihnutých anorexiou, alebo bulímiou). Telu okrem nedostatku energetických zdrojov chýbajú aj základné stopové prvky, čo spôsobuje časté ochorenia a celkové oslabenie organizmu.

BMI od 18,5 do 25 znamená ideálnu hmotnosť osoby. osoba si však potrebuje hmotnosť udržiavať zdravou výživou a dostatkom pohybu. Zdravotné komplikácie sú najmenej časté.

BMI od 25 do 30 znamená miernu nadváhu. Riziko vysokého tlaku či srdcových ťažkostí sa  zvyšuje. Nadváha je spôsobená nesprávnymi stravovacími návykmi a nedostatkom pohybu. Na zlepšenie zdravia postačuje upravenie zloženia výživy, správne načasovanie jedenia, vyváženie jednotlivých zložiek potravy a zostavenie a realizácia ľahkého tréningového programu.

BMI od 30 do 35 znamená obezitu 1. stupňa. Je to nezdravý stav s rizikom vysokého krvného tlaku a srdcových ťažkostí. Stav je potrebné riešiť s lekárom.

BMI od 35 do 40 znamená obezitu 2. stupňa, ktorú je potrebné riešiť s lekárom nakoľko sa jedná o vážne riziko. 

BMI nad 40 znamená obezitu 3. stupňa, t.j. ťažkú obezitu, ktorá znamená rizikový faktor, ktorý ohrozuje život.  Nevyhnutná je radikálna zmena životného štýlu a stravovacích návykov pod dozorom odborníkov.

Bossaball je druh loptovej hry, ktorú v Španielsku vyvinul belgičan Filip Eyckmans. Koncept sa objavil medzi rokmi 2003 a 2005, pričom Eyckmans skombinoval prvky volejbalu, futbalu, gymnastiky, capoeiri a skákania na trampolíne. Ihrisko tvorí priestor kruhu s integrovanou trampolínou, úlohou hráčov je trafiť sa do súperovho kruhu, pričom majú k dispozícii nie viac ako 8 dotykov. Do lopty sa môže kopať alebo môžu hráči používať tradičné volejbalové techniky.

Intregrované precvičovanie rovnováhy, stability a správneho držania tela prostredníctvom  cvičebného náradia, ktoré predstavuje polkupola nafúknutá do výšky 22 cm a s kruhovou základňou s priemerom 63,5 cm . Je ho možné používať ako balančný stupeň, ak je postavený na kupolu. Po bokoch náradia sú zapustené dve držadlá púrostredníctvom ktorých sa náradie otáča a prenáša.  BOSU je vhodné pre všetky vekové kategórie na aeróbne cvičenia.  

BOSU vychádza z toho, že rovnováha je základom každého pohybu. Bosu pomáha dosiahnuť rovnováhu rýchlejšie a bezpečnejšie ako iné zariadenia. Cvičením na BOSU sa pri minimálnom odpore dosahuje maximálna spotreba energie.

Cvičenie na BOSU je:
- spojenie rovnováhy s kardiovaskulárnym tréningom
- spojenie rovnováhy s posilnením svalovej sily a pevnosti
- spojenie rovnováhy s precvičovaním flexibility/pružnosti
- spojenie rovnováhy so športovou prípravou
 

Viac informácií získate na: www.bosufitness.com, www.bosufitness.cz

znížená hodnota kľudovej tepovej frekvencie u trénovaných športovcov voči priemernej populácii. Bežná populácia má kľudovú tepovú frekvenciu 70 tepov za minútu  a viac. Trénované osoby majú kľudovú tepovú frekvenciu 40 tepov za minútu  a viac. Najnižšia nameraná hodnota kľudovej tepovej frekvencie je 28 tepov za minútu. Korektný názov je pokojová adaptačná bradykardia. Jej základom je stúpnutie podielu nervus vagus na regulácii srdcovo-cievneho systému s jeho kardiodepresívnym vplyvom a súčasný pokles sympatikového vplyvu.Fyziologické zníženie tepovej frekvencie môže byť spôsobené aj dedičnými faktormi. Najväčší vplyv na spomal'ovanie frekvencie pulzu v pokoji majú cyklické vytrvalostné športové disciplíny, napr. vytrvalostný beh, beh na lyžiach, cyklistika, plávanie, veslovanie a pod. U žien je bradykardia menej výrazná ako u mužov.

Tradičný stredoázijský jazdecký tímový šport, ktorý sa hrával a dodnes má svoje miesto ako športové zápolenie najmä v stepných oblastiach v Afganistane, ale mimoriadne populárny je aj v Kirgizsku, Tadžikistane, Kazachstane a Uzbekistane. Jazdci sa snažia chytiť pozostatky mŕtvej kozy alebo teľaťa, preniesť ho cez ihrisko alebo dopraviť do vyznačeného cieľového kruhu, pričom ostatní jazdci sa mu v tom snažia zabrániť. Miera používaných zákrokov a prvkov je rôznorodá, ale hra je veľmi tvrdým športom a dochádza pri nej k mnohým zraneniam.

Bežec a pes. V tejto kategórii musí byť pes na zadnej časti postroja pripevnený canikrossovou šnúrou k bežeckému pásu bežca. Canikrossová šnúra nesmie presahovať dĺžku 2,5 m a musí obsahovať amortizér. Potrebná je vhodná obuv pretekára. Pretekár nesmie bežať pred svojím psom a ťahať ho za šnúru dopredu.

konečné poradie jednotlivcov, alebo družstiev v športovej súťaži, ktoré vyjadruje úplné a konečné hodnotenie výkonnosti pretekárov štartujúcich v športovej súťaži, ktorú tvorí viacero samostatne klasifikovaných pretekov. Výkony pretekárov sú hodnotené podľa vopred určeného bodového, alebo iného regulatívu. Súčet získaných bodov v dielčich pretekoch, resp. súčet časov, alebo iných hodnotiacich ukazovateľov určí víťaza a poradie ďalších súťažiacich v celkovej klasifikácii. 

Výskyt: športové súťaže

Zdroj: spracované podľa publikácie" Encyklopédie tělesné kultúry" , Olympia Praha, 1988

pozri celková klasifikácia. 

Výskyt: športové súťaže 

potvrdenie certifikovanej autority o preukázanej ženskosti športovkyne. Potvrdenie ženského pohlavia športovkyne sa uskutočňuje na základe zistenia prítomnosti sex-chromatínu v bunkách lícnej sliznice (u mužov sa nevyskytuje), alebo určenim typu bunkového jadra, prípadne ďalšími metódami genetiky, napr. sex-test. Certifikovanou autoritou je lekárska komisia Medzinárodného olympijského výboru, alebo medzinárodná športová federácia, ktoré vydávajú potvrdenie na základe výsledku vyšetrení určeným odborným pracoviskom. Cieľom certifikátu feminity je chrániť ženy - športovkyne, aby nesúťažili s osobami u ktorých mužské prvky môžu poskytovať výhodu v športovej výkonnosti. Známy sporný prípad bol u juhoafrickej bežkyne na 800 metrov, majsterky sveta, Caster Semenyaovej.

pozri Konkjugovaná kyselina linolová

Liek pre astmatikov, ktorého účinkami sú rozširovanie bronchov v pľúcach, zrýchlenie metabolizmu približne o 30%  ielen na pľúcach. Po jeho užití nastane pocit príjemného tepla. Zrýchlenie metabolizmu spôsobuje, že srdce pracuje rýchlejšie a výkonnejšie, preto preparát nie je vhodný pre osoby s problémami so srdcom. Často sa v praxi vyskytujú prípady užívania preparátu s anabolicko-androgénnymi steroidmi za účelom získania neoprávnenej výhody športovca pri jeho výkone, preparát je z hľadiska dopingu v športe kategorizovaný ako nepovolený. Veľajšími účinkami sú najmä nekľud, búšenie srdca, triaška horných končatín, nadmerné potenie, nespavosť, pri väčších dávkach sú to bolesti či nevoľnosť. 

Do roku 1992 ho často používali najmä atléti. Na listinu dopingových látok sa dostal po afére " Krabe a spol." Dovtedy bol voľne dostupný ako doplnok výživy. Podľa dostupných údajov  používajú tento preparát  veľmi často v kombinácii  s prostriedkami oxandrolone, stanozololom, či inými injekčnými prostriedkami v tréningu kulturisti. 

Preparát výrazne spaľuje tuky.