je schopnosť organizmu vykonávať svalovú prácu pri prevažujúcom získavaní potrebnej energie okysličovaním, t.j. aeróbne. Ukazovatele aeróbnej kapacity sú maximálny príjem kyslíka a pulzový kyslík. Maximálny príjem kyslíka dospelých mužov sa pohybuje na hranici okolo 3 Iitrov,  alebo 40 ml/kg hmotnosti/min. Vrcholoví športovci dosahuje aeróbna kapacita  vyše 6 Iitrov alebo 80 ml/kg hmotnosti/min. U žien sú hodnoty aeróbnej kapacity cca o 25 % nižšie ako u mužov. Maximálny príjem kyslíka sa s vývojom organizmu postupne zvyšuje. Životné maximum aeróbnej kapacity sa u chlapcov dosahuje od 18 do 19 rokov, u dievčat od 14 do 16 rokov. Následne zvyšok ľudského života aeróbna kapacita postupne klesá v prípade, ak ľudský jedinec pravidlene nevykonáva fyzickú aktivitu, napr. šport.  Aeróbna kapacita je limitujúcim faktorom výkonnosti vo vytrvalostných športoch a disciplínach. Rozvoj aeróbnej kapacity je jedným zo základných cieľov športového tréningu v mnohých športových odvetviach  a disciplínach. Z najnovších výskumov vyplýva, že rozvoju aeróbnej kapacity sa treba venovať najneskôr vo veku 12 rokov, aby sa dosiahol rozvoj požadovanej  úrovne potrebnej vo väčšine športov.

Pojem aeróbna kapacita pochádza z gréčtiny a označuje sa tiež ako oxidatívna kapacita. Predstavuje celkové množstvo energie, kotré je možné uvoľniť oxidatívnym procesom. je limitovaná množstvom energetických substrátov, ktoré sú schopné oxidačného procesu, najmä s obsahom glykogénu a triglyceridov priamo vo svaloch, menej potom prísunom glukózy a voľných mastných kyselín krvou. Ďalej je závislá na biochemickom potenciále kostrového svalstva, na možnostiach dýchacieho a obehového systému privádzať k bunkám dostatok kyslíka a v neposlednom rade na termoregulačných schopnostiach pracujúceho organizmu. 

Aeróbnu kapacitu je možné kvantifikovať pomocou záťažového testu štandardizovanej submaximálnej intenzity čo možno najdlhšieho trvania, alebo testami štandardizovanej intenzity limitovaného trvania ( napr. 30 minút pri zaťažení 80% maximálneho aeróbneho výkonu, 1 hodiny pri 75% alebo 2 hodín pri 70% zaťažení maximálneho aeróbneho výkonu). Súčin celkovej spotreby kyslíka v litroch a energetického ekvivalentu (energetický ekvivalent = 20,9 kJ na 1 liter O₂) vyjadruje celkovú energetickú kapacitu, t. j. aeróbnu kapacitu za predpokladu, že podiel anaeróbneho metabolizmu bol zanedbateľný. Vytrvalostné testy aeróbnej kapacity citlivejšie odrážajú zmeny v úrovni trénovanosti ako častejšie používaná "jednorázová" hodnota maximálneho aeróbneho výkonu, používaná vo funkčnej diagnostike, ktorej meradlom je maximálna spotreba kyslíka VO₂ max.