Vznik a vývoj športovej gymnastiky na Slovensku

Verzia pre tlačOdoslať priateľoviPDF verzia

Sokolské hnutie, ktoré sa v Čechách v 60-tych rokoch 19. storočia rýchlo rozširovalo, vplývalo aj na slovenskú, národne uvedomelú buržoáziu a inteligenciu. Sokol síce na Slovensku nevznikol, ale  úsilie po telesnom zdokonaľovaní, cvičení (najmä na náradi) sa postupne aj tu udomácňovalo. Preniklo do slovenských škôl, predovšetkým na prvé slovenské gymnáziá. Vynikajúcou úrovňou telesnej výchovy a najmä gymnastiky sa vyznačovalo Revúcke gymnázium (1862 - 1874), na ktorom pôsobil známy profesor Dr. Ivan Branislav Zoch (1843-1921).

 

 Ivan Branislav Zoch

ImageImage

 

Počas celého svojho pôsobenia na tomto gymnáziu I.B.Zoch vplýval na žiakov v škole i mimo školy.S nimi aj z vlastných prostriedkov a za výdatnej pomoci riadteľa gymnázia Samuela Ormisa zhotovoval rozličné telocvičné náradie.Svoje teoretické poznatky a praktické skúsenosti zhrnul do prvého slovenského telovýchovného diela Krátky návod k vyučovaniu telocviku hlavne pre národnie školy (1873).Dielo obsahuje základné telesné cvičenia, ich názvoslovie a vlastné kresby.

                                                                     Revúcke gymnázium  (1862 - 1874)

Image

 

Na vrcholných súťažiach sa pretekári zo Slovenska do r.1914 nezúčastňovali.Iba na OH 1912 v Štokholme v družstve Uhorska súťažil Ľudovít Kmeťko z Košíc a získal striebornú medailu.

Športová gymnastika - náraďový telocvik - sa začala na Slovensku rozvíjať až po I.sv.vojne zásluhou Sokola, RTJ, FRTJ a Orla. O zakladanie jednôt sa zaslúžili vedno s domácimi telocvikármi i prisťahovalci z Čiech.Medzi slovenských národovcov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj sokolského hnutia na Slovensku patrili : Vavro Šrobár, Pavel Blaho, Kornel Stodola, Samuel Zoch a ďalsí.
Sokolské jednoty vznikali v jednotlivých mestách a to: v Holíči, Predmieri, Stupave,Trenčianskych Tepliciach, Ružomberku, Nitre, Novom Meste nad Váhom, Liptovskom Sv.Mikuláši, Žiline, Turčianskom Sv.Martine.

 

 Vavro Šrobár                          Pavel Blaho                               Samuel Zoch

Image

 

Samostatná sokolská organizácia na Slovensku - Sokolská župa Masarykova vznikla v decembri 1919 a jej prvým správcom bol Vavro Šrobár.
 

Prvé oficiálne preteky mužov sa uskutočnili v roku 1921 v Leviciach. Ženy prvýkrát pretekali až v roku 1923. Sokol bol v tých časoch na Slovensku málo rozšírený a úroveň cvičenia bola všeobecne nižšia než v Čechách. Cvičenci zo Sokola sa prvý raz zúčastnili na sokolskom zlete v roku 1920. V súťaži nižšieho oddielu úspešne vystúpili najmä petekárky z Liptovského Mikuláša. Grubová obsadila 3. miesto a Cimráková 14. miesto. Celkovo bolo na Slovensku v roku 1929 organizovaných v Sokole iba 0,6 percent obyvateľstva a jeho vplyv bol minimálny. V tedajšej reprezentácii Československa úspešne súťažil Jan Koutný (rodák z Vyškova pri Brne, 1897-1976), ktorý pôsobil od roku1920 do roku 1939 vo Zvolene. Zúčastnil sa na dvoch olympiádach. Na Olympijských hrách v Paríži v roku 1924 skončil celkove na 11. mieste, v preskoku na 2. mieste. Na Olympijských hrách v Amsterdame v roku 1928 obsadil 32. miesto a v súťaži družstiev získal opäť striebornú medailu.

 Jan Koutný

Image

 

V reprezentačnom družstve Československa v 30-tych rokoch 20.storočia dosahoval vynikajúce výsledky i Jan Sládek (1907-1984), ktorý žil v Bratislave od r.1930-39.Na MS V Budapešti 1934 získal striebornú medailu v súťaži družstiev a bronzovú za cvičenie na koni na šírku s držadlami.Na OH 1936 v Berlíne bol členom družstva, ktoré skončilo na peknom 4.mieste.Pamätným úspechom sa preňho skončil svetový šampionát v r.1938 v Prahe, kde v súťaži družstiev získal zlatú medailu a v súťaži jednotlivcov striebornú medailu.

  Družstvo ČSR - Majstri sveta v r. 1938 na Václavskom námestí

Image

 Sprava: A. Hudec, Vr. Petráček, J. Tintěra, J. Novotný, J. Gajdoš, E. Loffler, A. Hrubý, J. Sládek, J. Čada (tréner)

 

 

V r.1932 na IX.zlete v súťaži družstiev stredného oddielu obsadilo družstvo zo Zvolena 7. miesto. V 30-tych rokoch 20. storočia medzi najlepších gymnastov na Slovensku patrili: J. Štancel, Vychodil, J. Chovan, Výboch, Št. Severíny, Šotkovský, Gonda, Štedrucker, Jurek, Urban, Pižl, Devečka, Trnka a i.

 

Štefan Severíny

Image

 

Gymnastické družstvo Zvolena na IX. všesokolskom zlete v Prahe

 Image

 Zľava: Vychodil, Štancel, Pížl, Muranský, Devečka, Trnka a Laska 

 

Spomedzi žien sa v reprezentačnom družstve ČSR na medzinárodnom poli výrazne presadila Košičanka Matylda Pálfyová (1912-1944), ktorá ako prvá slovenská športovkyňa získala medailu na OH - striebornú v súťaži družstiev v r.1936 v Berlíne.Ešte úspešnejšie si viedla na MS v Prahe 1938, kde ako členka víťazného družstva získala zlatú medailu a v súťaži jednotlivkýň bronzovú medailu.

 

 Matylda Pálfyová (v sede druhá sprava) s najznámejším českým komikom Vlastom Burianom

Image

 

V 40-tych rokoch 20. storočia nastal útlm rozvoja gymnastiky. Medzi najlepších gymnastov v tom období patrili G. Romančík, J. Janečka, J. Burka a ďalší. V roku 1942 sa družstvo Slovenska   stretlo v medzištátnom stretnutí s Nemeckom v Žiline.

 

 Oficiálny plagát medzištátneho stretnutia Nemecko - Slovensko v roku 1942 v Žiline

Image

Michal Devečka - vedúci družstva (hore vľavo). Reprezentanti zľava dolu: Štefan Severíny, Ján Búrka, Július Janečka, Pavol Muranský, Štefan Faga, Juraj Murček, Štefan Štoder, Ján Gonda, Gejza Romančík

 

Po druhej svetovej vojne, až do februára 1948, nebola športová gymnastika samostatným športovým odvetvím. Tvorila akúsi športovú nadstavbu náraďového telocviku pestovaného najmä v Sokole, RTJ a Orle. Veľa funkcionárov a cvičiteľov sa presťahovalo do Čiech, alebo zanechalo aktívnu činnosť. Niektoré športové kluby dokonca argumentovali, že náraďový telocvik je zdraviu škodlivý a preto ho treba z telesnej výchovy vylúčiť. Rozvoj športovej gymnastiky sa začal znovu až po zjednotení telesnej výchovy a od roku 1951 sa slovenskí pretekári zúčastňovali aj na celoštátnych súťažiach. Vďaka obetavým nadšencom v tom období, J. Štanclovi a Pižlovi z Bratislavy, K. Buksanovi z Košíc, bratom Dajčovcom a Zavadinkovi z Prešova, J. Burkovi Št. Severínymu zo Zvolena, J. Novákovi st. z Trnavy a ďalším  sa gymnastický život dostával na kvalitatívne vyššiu úroveň.


  Július Štancel (v stoji druhý sprava) ako tréner vo Zvolene

Image

 

Július Dajča                                            Ján Novák st.

ImageImage

 

 

V roku 1953 vznikla na Slovensku Sekcia športovej gymnastiky pri Slovenskom výbore telesnej výchovy a športu, ktorej predsedom sa stal Július Štancel (1907-1990), prvým sekretárom, profesionálnym pracovníkom sa stal Július Chválny, ktorý bol aj výborným trénerom. Vo funkcii sekretára pôsobil v rokoch1953 až 1956.

 

 Július Chválny ( v strede ) so svojimi gymnastkami (1954)

Image

 

Významným krokom  v rozvoji športovej gymnastiky bolo založenie Športových škôl dorastu (ŠŠD) a Športových škôl mládeže (ŠŠM) v roku 1952. Do systému ŠŠD patrilo 23 oddielov a medzi najlepšie patrili oddiely v Bratislave, Žiline, Prešove, Trnave, Michalovciach, Topoľčanoch, Komárne a Zvolene. Do systému ŠŠM patrilo 5 oddielov športovej gymnastiky - Bratislava, Košice, Žilina, Prešov a Banská Bystrica. Celkový počet gymnastov v ŠŠM a v ŠŠD bol 847. Sekcia športovej gymnastiky pri Slovenskom výbore telesnej výchovy a športu   už v roku 1953 zorganizovala prvé majstrovstvá Slovenska vo Svite (19.až 20. decemmbra 1953) v súťaži mužov, žien a dorastu za účasti gymnastov zo všetkých slovenských krajov s celkovým počtom 140-tich pretekárov. V súťaži žien a mužov boli najlepší pretekári  z Bratislavského kraja -Čížiková, X. Rovná, Škrabáková, Kolár, Kaštánek, David. Medzi najlepších dorastencov patrili    P. Gajdoš z Michaloviec, J. Juras z Bratislavy a T. Svitok z Nitry. Najlepšie dorastenky boli Ružičková, Odstrčilová, Schmitdová. Z týchto pretekárov boli na medzinárodnom poli najúspešnejší Pavel Gajdoš (nar.1936)., ktorý na majstrovstvách sveta a olympijských hrách dosiahol nasledovné výsledky:  MS v Moskve 1958 - 3.miesto v súťaži družstiev, vo viacboji 28. miesto, na OH v Ríme 1960 - 4. miesto v súťaži družstiev, vo viacboji 28. miesto, na ME v Luxemburgu 1961 - vo viacboji 15. miesto, na MS v Prahe 1962 - 3. miesto v súťaži družstiev, vo viacboji 25. miesto, na OH v Tokiu 1964 - 6. miesto v súťaži družstiev, vo viacboji 106.miesto (zranený), na MS v Dortmunde 1966 - náhradník a Ferdinand Daniš (nar.1929), rodák z Opatovej. Medzi jeho najväčšie úspechy patrili: OH v Helsinkách 1952 - 7. miesto v súťaži družstiev, vo viacboji 13. miesto, 6. miesto vo finále na bradlách, OH v Melbourne 1956 - 4. miesto v súťaži družstiev,vo viacboji 13.miesto, 6.miesto na prostných, OH v Ríme 1960 - 4. miesto v súťaži družstiev, vo viacboji 15. miesto, MS v Ríme 1954 - 5. miesto v súťaži družstiev, vo viacboji 29.miesto, MS v Moskve 1958 - 3.miesto v súťaži družstiev, vo viacboji 12.miesto.

 

  Nástup gymnastov a gymnastiek na majstrovstvách Slovenska vo Svite v r. 1953

Image

 

 Pavel Gajdoš

Image

 

Ferdinand Daniš

Image

 

Xénia Rovná

Image

 

Ján Gajdoš so svojimi gymnastami

Image

 

Zo slovenských gymnastiek vynikajúco reprezentovala ČSR rodáčka z Turzovky Anna Marejková (nar.1933). Dosiahla tieto výsledky: OH v Melbourne 1956 - 5. miesto v súťaži družstiev, vo viacboji 11. miesto, 4. miesto na kladine, MS v Ríme 1954 - 3. miesto v súťaži družstiev, vo viacboji 22. miesto, MS v Moskve 1958 - 2. miesto v súťaži družstiev,vo viacboji 14. miesto.

 

Anna Marejková

Image

V roku1954 výrazný úspech dosiahla Viera Mehešová (nar.1935) z Bratislavy, ktorá sa stala juniorskou majsterkou ČSR a rok nato bola zaradená do reprezentačného družstva ČSR.  V roku 1958 sa zúčastnila na Majstrovstvách sveta v Moskve ako náhradnička. Po viacerých zraneniach bola nútená ukončiť svoju aktívnu športovú činnosť a stala sa úspešnou trénerkou.

 

 Viera Mehešová (vpravo), Ľ.Krásna (v strede)

Image

 

Ku zvýšeniu kvality športovej gymnastiky prispelo aj zriadenie pracovných miest pre prvých profesionálnych gymnastických trénerov, ktorými sa v roku 1957 stali Ladislav Kornoš - profesionálny tréner mužských zložiek a Ján Čížik - profesionálny tréner ženských zložiek.

 

 Ladislav Kornoš

Image

 

Ján Čížik a Mariana Krajčírová, 1964

Image

 

 

Od roku 1961 boli gymnastické nádeje  sústredené v športových základniach. Celkove na Slovensku bolo zriadených 5 gymnastických športových základní a to v Bratislave, Martine, Košiciach, Prešove a Žiline. V týchto základniach bolo  evidovaných 290 gymnastov a gymnastiek. Väčšinou však tieto základne tvorili príslušníci mladších vekových kategórií - dorastenci a dorastenky, mužské a ženské zložky, až na Bratislavu, boli zastúpené v minimálnej miere. Najlepšie výsledky v tomto období dosahovala gymnastka Mariana Krajčírová (nar.1948). Na OH v Tokiu 1964 - 2. miesto v súťaži družstiev, vo viacboji 21. miesto, na OH v Mexiko City 1968 - 2. miesto v súťaži družstiev, vo viacboji 9. miesto, 4. miesto vo finále v preskoku, na OH v Mníchove 1972 - 5. miesto v súťaži družstiev, vo viacboji 11. miesto, na MS v Dortmunde 1966 - 1. miesto v súťaži družstiev, vo viacboji 7. miesto, 7. miesto vo finále v preskoku, na MS v Ľubľane 1970 - 3. miesto v súťaži družstiev, vo finále na bradlách 4. miesto, na ME v Amsterdame 1967 - 3. miesto v súťaži družstiev, vo viacboji 3. miesto, 3. miesto na bradlách, 4. miesto v prostných a preskoku, 5. miesto na kladine.

 

 Mariana Krajčírová

Image

 

V kategórii mužov medzi najlepších slovenských gymnastov vtedy patrili Karol Feč, Anton Gajdoš, Stanislav Fiala, Karol Tomaškovič, Milan Barborík, František Bočko. František Bočko sa výrazne presadil i na medzinárodnom poli a dosiahol nasledovné výsledky: Na OH v Tokiu 1964 - náhradník v družstve ČSSR, na OH v Mexiko City 1968 - 4. miesto v súťaži družstiev, vo viacboji 22. miesto, na MS V Dortmunde 1966 - 4. miesto v súťaži družstiev, vo viacboji 50. miesto.

 

 Anton Gajdoš

Image

 

František Bočko

Image

 

Stanislav Fiala

Image

 

V 70-tych rokoch zo slovenských gymnastov a gymnastiek vynikajúce úspechy dosiahli: Ľubica Krásna, ktorá na Majstrovstvách sveta 1970 v Ľubľane získala s družstvom ČSSR 3. miesto, Zdena Bujnáčková, ktorá na Olympijských hrách v Mníchove v roku 1972 a na Majstrovstvách sveta v bulharskej Varne v roku 1974 obsadila s družstvom ČSSR 5. miesta. Do histórie svetovej gymnastiky sa táto gymnastka zapísala originalitami v prostných, ktorými boli salto vzad prehnute s obratom o 720 stupňov a na kladine dve saltá bokom. Jej trénerkou bola Margita Macháčková. Na Olympijských hrách v Montreale v roku 1976 úspešne reprezentovala Ingrid Holkovičová, ktorá s družstvom ČSSR obsadila 5. miesto a vo viacboji 16. miesto. Veľký úspech dosiahla i na Majstrovstvách Európy v Prahe v roku 1977, kde vo viacboji obsadila 8. miesto a prebojovala sa do finále na troch náradiach. Na bradlách a kladine obsadila 5. miesto, v prostných 4. miesto. Vynikajúce výsledky dosahoval oddiel športovej gymnastiky v Detve pod vedením manželov Jána a Viery Žifčákovcov, ktorých zvereňkyňami boli Eva Marečková, Jana Labáková, Martina Malušová, Jana Gajdošová a ďalšie.

 

 Zdena Bujnáčková

Image

 

Ingrid Holkovičová

Image

 

Tréner Ján Žifčák ( vľavo ) s Janou Labákovou

Image

 

Historický úspech mužskej slovenskej gymnastiky dosiahol pod vedením trénera Stanislava Fialu na Majstrovstvách Európy v Esene v roku 1979 Jozef Konečný, ktorý vo finále na preskoku získal striebornú medailu.

 

Jozef Konečný

Image

V tomto období sa úspešne na gymnastickom poli presadili i medzinárodní rozhodcovia zo Slovenska, ktorými boli Ladislav Kornoš, Samuel Gájer, Anton Gajdoš, Jozef Mikula.

Na Olympijských hrách v Moskve v roku 1980 v družstve ČSSR úpsešne reprezentovali zo Slovenska Rudolf Babiak a Jozef Konečný, ktorí s družstvom ČSSR obsadili 6. miesto. V ženskej súťaži úspešne reprezentovali Slovenky Eva Marečková, Jana Labáková a Katarína Šarišská, ktoré obsadili s družstvom ČSSR 4. miesto a dokonca J. Labáková vo finále v prostných obsadila 6. miesto.

 

 Eva Marečková (prvá zľava) a Jana Gajdošová (tretia sprava)

Image

 

Katarína Šarišská

Image

 

Jana Labáková

Image

 

Medzi ďalších významných gymnastov a gymnastky patrili sestry Andrea a Miriam Hulové, Barbara Vadovičová, Miroslava Janteková, Erika Ďungelová, Martina Kucharčíková, sestry Lenka a Iva Pitlovičové,  Marián Lašák, Alojz Drexler, Peter Krištof, Peter Náhly, Vladimír Brummer, Miloš Miškovic, Koloman Hianik, ktorý na Majstrovstvách Európy v nórskom Oslo v roku 1985 vo finále na bradlách obsadil 8. miesto.

 

 Koloman Hianik

Image

 

V tomto období (70-80-te roky) sa dosiahli významné úspechy vďaka práci aj  gymnastických trénerov Ladislav Kornoš, Ján Čížik, Antonín Beran, Margita Macháčková, Milan Weis, Emil Jahoda, Stanislav Fiala, Viera Mehéšová - Halmová, Viera a Ján Žifčákovci, Eva Horkavá, Gejza Pomsár, Adam Bella, Vladimír Kovačič, Valentín Cap, Milan Supek, Andrej Zachara, Štefan Hruška, Miroslav Slovák, Júlia Trubirohová, Mária Vavreková, Marta Soľárová, Viera Zlatoňová a ďalší.

Slovenská športová gymnastika organizačne existuje samostatne  od 1. januára 1993, kedy aj Medzinárodná gymnastická federácia (FIG) prijala Slovenskú gymnastickú federáciu za svojho člena na svojom zasadnutí na Majstrovstvách sveta v Birminghame v roku 1993. Arnold Bugár a Klaudia Kinská na týchto majstrovstvách sveta  ešte štartovali v spoločnom družstve pod názvom ,,Česká republika a Slovensko". Slovensko reprezentovali samostatné družstvá až v roku 1994 a to na Majstrovstvách Európy  v Prahe a na Majstrovstvách Európy  žien v Štokholme v roku 1994. Medzi pretekárov tohto obdobia patrili Martin Modlitba, Arnold Bugár, ktorí reprezentovali i na Olympijských hrách v španielskej  Barcelone v roku 1992, Marián Kováč, Peter Krištof, Martin Csiaki, Klaudia Kinská, Martina Kucharčíková, Lucia Ambrová, Michaela Sláviková a ďalší.

 

Klaudia Kinská

Image

 

V druhej polovici 90-tych rokov a začiatkom 21. storočia medzi najlepších gymnastov Slovenska patrili Peter Krištof, Stanislav Micheller, Andrej Neczli, Daniel Kamenický, Peter Náhly, Ján Petrovič, Pavol Mikuš, Alexander Benko, Richard Kemko, Samuel Piasecký. Samuel Piasecký dosiahol najväčší úspech v histórii samostanej Slovenskej republiky, keď na Majstrovstvách sveta v holandskom Rotterdame v roku 2010 sa prebojoval do finále na bradlách a získal cenné 8. miesto. Medzi najúspešnejšie gymnastky v spomínanom období patrili Estera Barčová, Adriana Slezáková, Erika Ďungelová, Silvia Vlčková, Adriana Tonkovičová, Henrieta Kurasová, Ľubica Bohmerová, Anna Mesarkinová, Monika Krivdová, Mária Krnáčová, Veronika Adamská, Eva Ševcová, Monika Kvanková, Dobroslava Lehotská, Jana Drábiková, Jana Luptáková, Mária Homolová, Petra Mudráková, Andrea Behúňová, Martina Mravcová, Michaela Čanecká, Simona Rawská, Ivana Kováčová (zúčastnila sa na Olympijských hrách v čínskom Pekingu v roku 2008), Zuzana Sekerová, ktorá sa dvakrát zúčastnila na olympijských hrách a to v Sydney v roku 2000 a v Aténach v roku 2004 a ďalšie.

 

 Slovenskí gymnasti a tréneri 90-tych rokov  a začiatku 21.storočia

Image

 

 Slovenské gymnastky a tréneri 90-tych rokov  a začiatku 21.storočia

Image

 
 

Finálová zostava S.Piaseckého na bradlách na MS 2010 Rotterdam

Piaseckého cvičenie začína v 1:55 min. záznamu .

 

Na rozvoji slovenskej gymnastiky v posledných rokoch majú veľkú zásluhu aj  tréneri Jozef Konečný, Martin Zvalo, Eva Horkavá, Ľudmila Puškarevová, Alexandra Sirenková, Valentín Šumovskij, Ján Novák, Katarína Krekáňová, Nadežda a Mykolla Gavriščukovci, Nadežda Miklošová a ďalší.

I na poli športovej diplomacie slovenská gymnastika dosiahla výrazné úspechy. Ľubica Rísová-Krásna v roku 1998 bola zvolená za predsedníčku ženskej technickej komisie UEG, v roku 2000 do Rady FIG bol zvolený Ján Novák, v roku 2001 Oľga Kyselovičová bola zvolená za členku technickej komisie UEG pre športový aerobik, Monika Šišková sa stala členkou komisie gymnastiky pre všetkých FIG. Historicky významným momentom pre slovenskú gymnastiku bolo zorganizovanie 78. kongresu FIG vo Vysokých Tatrách v dňoch 26. októbra až 1.novembra 2010.

 

Funkcionári SGF vyznamenaní FIG ,2010

Image

 Zľava: J.Mikula, J.Novák, I.Barutová, M.Šišková

 

V súčasnosti ( rok 2010) do organizácie Slovenskej gymnastickej federácie patria i skoky na trampolíne a športový aerobik. Členskú základňu Slovenskej gymnastickej federácie tvorí 2946 členov v 35 kluboch, z toho 1394 športovcov.

 

Predsedovia slovenskej športovej gymnastiky v období 1953 - 2010:

Július Štancel, 1953 - 1956

Image

 

Karol Brnčal, 1956 - 1965

Image

 

Antonín Beran, 1965 - 1971

Image

 

Vladimír Kovačič, 1971 - 1975

 Image

 

Samuel Gájer, 1975 - 1983, 1984 - 1988

Image

 

Juraj Kniežo, 1983 - 1984

 Image

 

Stanislav Mikuláš, 1988 - 1990

 Image

 

Ján Novák, 1990 - súčasnosť

Image

Vaše hodnotenie: Žiadne Priemer: 4.6 (9 votes)