Vývoj športu na území Slovenska - I. časť (1862 - 1936)

Verzia pre tlačOdoslať priateľoviPDF verzia

Vznik a rozvoj organizovaného telovýchovného hnutia a športu siaha do druhej polovice 19. storočia. Významným medzníkom tohto rozvoja bolo založenie telovýchovného hnutia Sokol v Čechách v roku 1862.Prvú sokolskú telovýchovnú jednotu Sokol Pražský založil vynikajúci telovýchovný odborník Dr. Miroslav Tyrš. Sokolské telovýchovné hnutie v tomto období zohralo veľkú pokrokovú úlohu nielen čo sa týka rozvoja telesnej výchovy a športu, ale aj boja za národné práva ľudu.

TJ Sokol

 ImageImage

 

 

Sokolské hnutie, ktoré sa v Čechách v šesťdesiatych rokoch 19. storočia rýchlo rozšírovalo, vplývalo aj na slovenskú národne uvedomelú buržoáziu a inteligenciu. Pokusy založiť Sokol na Slovensku v rokoch 1871, 1908, 1911 a 1912 neboli úspešné. Vtedajšia uhorská vláda nepovolila žiadne spolky, v ktorých by sa mohli príslušníci slovenského národa zjednocovať a národne uvedomovať. Sokol síce na Slovensku nevznikol, predsa sa však úsilie po telesnom zdokonaľovaní cvičení (najmä na náradí) postupne udomácňovalo.
Významným propagátorom telesnej výchovy na Slovensku bol Ferdinand Martinengo (1825 – 1895), ktorý v r. 1844 založil telocvičnú a šermiarsku školu. Bol neúnavným zástancom zavedenia telesnej výchovy do bratislavských škôl.

 

Ferdinand Martinengo

Image

 

Neskôr systematické včlenenie telesnej výchovy preniklo do slovenských škôl, predovšetkým na prvé slovenské gymnázia. Vynikajúcou úrovňou telesnej výchovy a najmä gymnastiky sa vyznačovalo revúcke gymnázium (1862 – 1874), na ktorom pôsobil známy profesor Dr. Ivan Branislav Zoch (24.6.1843 – 28.12.1921)

 

   Revúcke gymnázium (novšia budova), 1973

Image

 

 

   Podľa výroku profesora Augusta Horislava Škultétyho (1819 – 1892) ,riaditeľa gymnázia v Revúcej vedel spiacich prebudiť a prebudených pobádať“. Počas celého svojho pôsobenia  vplýval na žiakov v škole i mimo školy. S nimi aj z vlastných prostriedkov zhotovoval rozličné telocvičné náradie. Svoje teoretické poznatky a praktické skúsenosti zhrnul do prvého slovenského telovýchovného diela „Krátky návod k vyučovaniu telocviku hlavne pre národnie školy“ (1873). Dielo obsahuje základné telesné cvičenia, ich názvoslovie a vlastné kresby. Pri tvorení názvov jednotlivých cvičení vychádzal najmä z Tyršovho názvoslovného fondu, no tvorí aj nové slovenské názvy. Zrušením slovenských gymnázií v r. 1874 sa znemožnilo, aby sa jeho odborné poznatky a skúsenosti uplatnili v praxi.
 
 
Ivan Branislav Zoch

ImageImage

 

Koncom 19.storočia sa začal šíriť z Anglicka moderný šport. Na Slovensku vtedajšie „telocvičné spolky” preorientovávali svoju činnosť na športovú. V tejto športovej činnosti prevládal najmä futbal, nakoľko slovenské telovýchovné organizácie a športové kluby mohli existovať len pod maďarskými názvami. Aj napriek veľkému národnostnému útlaku slovenského národa v tej dobe vznikli ako prvé tieto telocvičné spolky: Bratislavský veslársky spolok (Poszonyi hajos Egyesulet – PHE) v r. 1862, Bratislavský telocvičný spolok (Pozsonyi Torna Egyesulet – PTE ) v r. 1880, v ktorom okrem gymnastiky sa pestovala aj atletika, plávanie, futbal a tenis, Košický telocvičný a šermiarsky spolok (Kassai Torna es Vivo Egyesulet) v r. 1892, ktorý v r. 1898 bol nahradený Košickým športovým spolkom (Kassai Sport Egyesulet) a v r. 1903 Košickým atletickým klubom (Kassai Athletikai Club – KAC). V ďalšom meste na východe Slovenska v Prešove vznikol v r. 1896 Prešovský telocvičný a šermiarsky spolok (Eperjesi Torna es Vivo Egyesulet). V spolkoch sa začali organizovať aj turisti. V roku 1873 založili Uhorský karpatský spolok (Ungarischer Karpatenverein) so sídlom v Kežmarku. Koncom 19. storočia vznikol v Bratislave I. bratislavský robotnícky cyklistický spolok a v r. 1912 bol založený železorobotníkmi a kovorobotníkmi futbalový klub VAS. Na Slovensku pred l. svetovou vojnou vznikali robotnícke telocvičné jednoty podľa vzoru a za pomoci českých delnických telocvičných jednot. Najznámejšie takéto jednoty boli v Bratislave, Holíči a v Liptovskom Mikuláši.

 

Budova veslárskeho klubu na petržalskej strane Dunaja, 1907

Image

 

Najlepší slovenskí športovci mohli pred 1. svetovou vojnou pretekať len v drese Uhorska. Dokonca niektorí slovenskí športovci sa uvádzali pod pomaďarčenými menami ako napr.: Alojz Szokol – Alajos Szokolyi, Móric Koczán – Mor Koczan, atď. Na najvýznamnejšom vrcholnom podujatí športovcov – Olympijských hrách sa v období od 1. OH 1896 v Aténach po 5. OH v Štokholme 1912 zúčastnilo 20 športovcov zo Slovenska, ktorí samozrejme pretekali v dresoch Uhorska. Ako jediný a prvý reprezentant zo Slovenska, ktorý sa zúčastnil OH v Aténach 1896 bol atlét Alojz Szokol, ktorý v behu na 100 m získal aj prvú olympijskú bronzovú medailu. Najväčšie úspechy však na OH získal Imrich Zoltán Halmaj, rodák z Dúbravy, ktorá je teraz časťou Vysokej pri Morave. Tento vynikajúci plavec sa zúčastnil až troch olympijských hier a to: v Paríži 1900, kde získal 2 strieborné a 1 bronzovú medailu, v St. Lois 1904, kde dosiahol najväčšie úspechy, keď získal 2 zlaté medaily a to na 50 y v. sp. a 100 y v. sp., v Londýne 1908, kde získal taktiež veľmi dobré výsledky – 2 strieborné medaily. Zúčastnil sa i tzv. "medzihier" v Aténach 1906, kde získal 1 zlatú a 1 striebornú medailu. Pozn.: Grécko sa bránilo tomu, aby sa olympijské hry stávali súčasťou rôznych svetových výstav (ako tomu bolo v prípade OH 1900 v Paríži a OH 1904 v Saint Louis), a tak navrhlo usporiadanie akýchsi medzihier pre rok 1906 v Aténach. Barón Pierre de Coubertin sa najprv tejto myšlienke bránil, ale neskôr sa nakoniec nechal presvedčiť. Košický rodák Alexander Prokopp na OH v Štokholme 1912 získal zlatú medailu v streľbe z ľubovoľnej pušky. Medzi olympionikov tej doby patrili: Zoltán Speidl, Moric Koczan, Štefan Drubina, František Jesina, Juraj Luntzer, František Szobota, Ivan Wardener, Karol Kobulský, Štefan Jankovič, František Facínek - Forgács (atléti), Ľudovít Kmeťko – Kmetyko (gymnasta).

 

Alojz Szokol                   František Facínek - Forgács            Imrich Zoltán Halmaj

Image

 

 

Zlepšenie podmienok pre rozvoj telesnej výchovy a športu nastalo po 1. svetovej vojne, po vzniku Československej republiky. Na Slovensku nastal veľký prílev českých úradníkov, učiteľov a i., ktorí šírili myšlienky najmä sokolského hnutia. Nastal značný nárast telovýchovných jednot. Už v roku 1918 v Uhorskej Skalici vznikol prvý organizovaný sokolský zbor. Sokolské hnutie sa rozšírovalo najmä zásluhou slovenských národovcov ako boli Vavro Šrobár, Pavel Blaho, Kornel Stodola, Samuel Zoch a ďalší.

 

Vavro Šrobár (vpravo) ako minister s plnou mocou pre Slovensko

Image

 

Vavro Šrobár                                  Pavel Blaho                               Samuel Zoch

Image

 

   

 Na začiatku roka 1919 sa 39 sokolských jednôt združilo do Sokolskej župy Masarykovej. Jej starostom sa stal Vavro Šrobár. Koncom roka 1919 župu rozdelili na 6 žúp a to: Považská župa Štefánikova (sídlo Nové Mesto nad Váhom resp. Trenčín), Bratislavská župa Masarykova (sídlo Bratislava), Nitrianska župa Svätoplukova (sídlo Nitra), Podtatranská župa Hviezdoslavova (sídlo Martin), Pohronská župa Detvan (sídlo Banská Bystrica) a Východoslovenská župa Jána Kollára (sídlo Košice). Tieto župy existovali až do roku 1938. Počet členov Sokola na Slovensku sa postupne zvyšoval, keď v roku 1920 to bolo 18 499 členov a v roku 1937 už 49 378 členov. V Sokole vo väčšej miere sa pestoval náraďový telocvik, ale postupne sa presadzovali aj niektoré iné športy ako: volejbal, lyžovanie, basketbal, plávanie ai. Futbal bol stále zakázaný. Cvičenci Sokola zo Slovenska sa pravidelne zúčastňovali na všesokolských zletoch v Prahe v roku 1920, 1926, 1932 a 1938. Mnohoraké formy gymnastiky tvorili i obsah väčšiny skladieb masových telovýchovných vystúpení spartakiád, ktoré tvorili pevný základ socialistického systému telesnej kultúry po 2.svetovej vojne až do roku 1985.V tomto roku sa uskutočnila posledná spartakiáda v Prahe.Celoštátne spartakiády sa uskutočňovali na štadióne Strahov v Prahe a to v rokoch: 1955, 1960, 1965,  1975, 1980, 1985.

 

     Cvičenie žiačok Župy Masarykovej so švihadlami v Trnave, 1922         

Image

 

  Pochodujúce cvičenky TJ Sokol Trnava v Prahe, 1926

Image

 

X. všesokolský zlet, 1938 v Prahe,  prostné mužov

Image

 

Československá spartakiáda 1985, vystúpenie starších žiačok

Image

 

 

V rokoch 1923 – 1928 bol najsilnejšou telovýchovnou organizáciou Orol, ktorý stál na základoch rímskokatolíckej ideológie a jej náboženského a sociálneho programu. V roku 1923 bol na Slovensku počet členov 27 804, vyšší ako v Sokole, ktorý v tom období združoval 24 059 členov. Na čele slovenského Orla stál Andrej Hlinka. V telovýchovnej činnosti Orla obsah činnosti tvorili najmä nácvik povinných prostných, cvičenie na náradí, atletika a športové hry. Slovenskí orli usporiadali 3 celoslovenské zlety a to v r. 1923 v Bratislave, r. 1933 v Nitre a v r. 1938 v Žiline.

 

Andrej Hlinka

Image

 

Slovenský Orol bol obnovený na I.zjazde 7.marca 1992. V roku 1994 bol prijatý do Medzinárodnej katolíckej federácie FICEP. V súčasnosti má Slovenský Orol 240 klubov. Jeho dlhoročným predsedom je Jozef Gálik.
Okrem uvedených telovýchovných organizácií na Slovensku existovalo aj niekoľko menších telovýchovných organizácií, ktoré tiež propagovali a šírili telesnú výchovu a šport. Boli to tieto organizácie: Kresťanské združenie mladých mužovYMCA, Kresťanské združenie mladých žien – YWCA.

Skautské hnutie sa začalo rozvíjať vznikom prvého skautského oddielu v Žiline v r. 1919, ktorý sa začlenil do Zväzu junákov, skautov a skautiek ČSR . V roku 1921 bolo v Žiline zriadené ,,Miestonáčelníctvo Sväzu skautov RČS,, na čele ktorého bol prof.František Šmilauer . Prvý zjazd slovenského skautingu sa uskutočnil 4.-5.júna 1922. Sídlo ,,Miestonáčelníctva,, v roku 1924 sa premiestnilo do Dolného Smokovca a v roku 1926 do Košíc .V roku 1928 ,,Miestonáčelníctvo,, bolo premenované na ,, Krajinský výkonný výbor ,, so sídlom v Bratislave.V roku 1930 ich počet bol 1308 členov.V druhej polovici 30-tych rokov skauting na Slovensku mal 7 žúp,ktoré na konci roku 1938 boli zrušené s výnimkou Slovenského katolického skautingu. Tento skauting bol 3.mája 1939 včlenený do Hlinkovej mládeže.Po II.svetovej vojne skauting obnovuje svoju činnosť. V roku 1945 sa vytvorila ,, Dočasná skautská rada,, a v tom istom roku zorganizovala aj prvý povojnový snem slovenských skautov.Tu sa aj ustanovil názov jednotnej skautskej organizácie ,,Slovenský junák,, avšak tento skauting bol k 1.januáru 1951 rozpustený.Opätovné obnovenie činnosti skautingu sa dátuje od 30.apríla 1968 avšak vstupom vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie v auguste 1968 skauting ukončil svoju činnosť.Svoju činnosť ,,Slovenský junák,, obnovil 5.decembra 1989.Od roku 1990 až do súčasnosti (2009) skauting existuje pod názvom ,,Slovenský skauting,,. V súčasnosti má tento skauting vyše 6 000 členov.

 

Skautský oddiel v Žiline, 1922

Image

 

 

2.oddiel vodných skautov tzv. ,,Dunajčík,, , Bratislava, 1924

Image

 

Na Slovensku posílili menšinové telovýchovné zväzy: Maďarský telovýchovný zväz s takmer 19 000 členmi, Nemecký telovýchovný zväz, židovský telovýchovný zväz Makkabi. Turisti sa združovali v niekoľkých organizáciách.Najväčšou organizáciou bol Klub československých turistov, na Slovensku bol ich počet 10 703 členov a v Karpathenverein asi 8000 členov. V dvadsiatych rokoch minulého storočia začali vznikať aj robotnícke telovýchovné jednoty RTJ. Na Slovensku na začiatku bolo 20 jednot v Martine, Bratislave, Košiciach ai. Počet členov v RTJ neustále rástla v r. 1937 v 112 oddieloch už bolo vyše 10 000 členov. Obsahom v týchto oddieloch bola najmä: atletika, volejbal, hádzaná a plávanie. V roku 1921 vznikla ďalšia telovýchovná organizácia a to Federácia robotníckych telovýchovných jednot FRTJ, ktorá úzko súvisela s činnosťou KSČ. Na Slovensku táto organizácia vyvíjala najlepšiu činnosť najmä vo Vrútkach, Trnave, Banskej Bystrici a v Košiciach. V roku 1926 sa FRTJ zlúčila s revolučnými robotníckymi športovými a turistickými organizáciami do Federácie proletárskej telovýchovy FPT. V tejto organizácii sa činnosť zameriavala najmä na verejné vystúpenia, atletiku. V roku 1938 FPT bola rozpustená. Najaktívnejšie na Slovensku boli futbalové oddiely.
V roku 1921 bolo 143 futbalových oddielov, viac ako sokolských jednot –101.
Z futbalových klubov bol najúspešnejší I. Československý športový klub – ČSSK Bratislava, ktorý získal titul amatérskeho majstra ČSR v r. 1927 a 1930.

Významnú úlohu v oblasti telesnej výchovy a športu na Slovensku v prvej polovici 20. storočia zohral univerzitný šport a to spoločne so založením Univerzity Komenského v r. 1919 pod názvom Československá štátna univerzita.
Už v r. 1922 študenti na UK založili prvý spolok Akademická YMCA. V tomto spolku sa postupne založili tieto oddiely: volejbalový, basketbalový, šermiarsky, futbalový, atletický, pästiarsky. V roku 1923 však študenti založili nový spolok pod názvom Slovenský športový klub Univerzita, do ktorého prešla väčšina športovcov z Akademickej YMCA. Výkonnostnému a vrcholovému športu v tej dobe na akademickej pôde však neboli vytvorené priaznivé podmienky, keď aj najvyšší predstaviteľ Univerzity rektor Dr. M. Weingart v r. 1925 na imatrikulácii študentov sa zmienil o športe, ako „že je v podstate zjev zdravý, jakožto vyvážení škodlivosti sedavého knižního života”, ale ostro sa stavia proti “rekordérstvu” – “jako posilování ješitnosti a škoda na zdraví”. Telovýchovná činnosť v tomto klube sa skončila v roku 1927.

V roku 1928 vzniká nový spolok, ktorý mal za hlavnú úlohu rozvíjať a propagovať po športovej stránke všetky druhy športu medzi študentami s názvom Vysokoškolský šport Bratislava VŠB. Medzi najvýznamnejších športovcov a funkcionárov univerzitného športu v období 1928 – 1938 patrili: Ján Prochádzka - dlhoročný predseda, I. Štípala, A. Bínovský, J. Kurhajec, V. Baracz, J. Doležel, J. Šnajdr, J. Viktory, Ján Hajdocy, Karol Stráňai, Andrej Kuchen a i. Z atletického oddielu VŠB do reprezentačného družstva ČSR pre OH 1936 v Berlíne boli nominovaní : Pavol Mala – oštepár, Margaréta Schieferová – diskárka, prvá slovenská atlétka na OH a Valér Barac – oštepár, Ján Takáč – maratónec.
Na týchto OH 1936 sa ešte zo Slovenska zúčastnili: Jozef Herda, grécko – rímsky zápasník, ktorý dosiahol vynikajúci výsledok – striebornú medailu!

Jozef Herda

Image

 

V boxe reprezentoval Rudolf Kus, Jozef Benedik v šerme a Michal Schmuck vo vodnom póle, ktorý bol účastníkom aj OH 1928. Ostatní nedosiahli zvlášť dobré výsledky.  Vo futbale ako aj v lyžovaní sa presadil budúci lekár Ivan Chodák, ktorého označovali – ,,rytier futbalu,,. Veď aj v súčasnom období na jeho počesť Slovenský futbalový zväz udeľuje každoročne vo futbale Cenu fair play MUDr. Ivana Chodáka.

        

                          Karol Stráňai                                                      Andrej Kuchen                             

Image

 

 

Po vzniku slovenského štátu – 1939, VŠB pokračoval vo svojej činnosti. Vedúcimi osobnosťami tohto klubu boli: MUDr. Stekláčová, prof. Ledenyi, dr. J. Chovan, Dr. J. Viktory, prof. Švec a ďalší. V tomto období až do skončenia 2. svetovej vojny vysokoškoláci patrili medzi najlepších na Slovensku najmä v basketbale, volejbale a v ľadovom hokeji.
Významnú úlohu pri šírení telesnej výchovy a športu na Slovensku malo organizovanie stredoškolských hier, ktoré sa uskutočnili v r. 1921, 1926, 1932 a 1938.


V medzivojnovom období najväčšie úspechy na medzinárodnom poli dosahovali pretekári – gymnasti, ktorí sa pripravovali v Sokole. K najlepším patrili aj pretekári zo Slovenska a to: Jan Koutný, rodák z Vyškova pri Brne (1897 – 1976), ktorý sa zúčastnil na dvoch olympiádach – OH 1924 v Paríži a tu získal na preskoku striebornú medailu, na OH 1928 v Amsterdame v súťaži družstiev opäť získal svoju ďalšiu striebornú medailu. Ján Koutný pôsobil ako bankový úradník a aj tréner vo Zvolene od r. 1920 do r. 1938.   

 

       Jan Koutný (v strede) ako tréner zvolenských gymnastov, 1930              

Image

 

Ďalší vynikajúcim gymnastom bol Jan Sládek, rodák z Vranova na Morave (1907 –1984). Ako rušňovodič bol zamestnaný v Bratislave od r. 1930 do r. 1938. Tu sa aj pripravoval na MS a OH, na ktorých dosiahol tieto vynikajúce výsledky: MS 1934 v Budapešti v súťaži družstiev získal striebornú medailu, na koni na šírku s držadlami získal bronzovú medailu a vo viacboji jednotlivcov bol na piatom mieste ! Na OH 1936 v Berlíne v súťaži družstiev obsadil 4. miesto.
Na MS 1938 v Prahe v súťaži družstiev získal zlatú medailu a vo viacboji jednotlivcov získal ďalšiu cennú medailu a to striebornú!
Z gymnastiek zo Slovenska sa presadila Matilda Pálfyová, rodáčka z Kostolian nad Hornádom (1912 – 1944), ktorá ako prvá slovenská športovkyňa získala medailu na OHstriebornú v súťaži družstiev roku 1936 v Berlíne. Ešte úspešnejšie si viedla na MS 1938 v Prahe, kde ako členka víťazného družstva ČSR získala zlatú medailu a vo viacboji jednotlivkýň získala bronzovú medailu !

 

Matidla Pálfyová

Image        
    

Okrem spomenutých gymnastov v medzivojnovom období dobré výsledky vo vrcholovom športe dosahovali: šermiar Alexander Bárta, vodný pólista Vojtech Nemenyi, atlét Mikuláš Kucsera, ktorí reprezentovali aj na OH 1924 v Paríži; atlét Jozef Koscak, vodné pólo Pavol Steiner a Michal Schmuck, ktorí reprezentovali na OH 1928 v Amsterdame; atlét Andrej Engel, ktorý reprezentoval na OH 1932 v Los Angeles. Prvým Slovákom, ktorý hral na futbalových majstrovstvách sveta a získal striebornú medailu v Ríme 1934 bol Štefan Čambal.

 

Štefan Čambal

Image

 

Družstvo ČSR, Majstrovstvá sveta 1934 v Ríme, Štefan Čambal (ôsmy sprava)

Image

  

Družstvo vodnopólistov ČSR (Michal Schmuck prvý zľava)

Image

 

Na zimných olympijských hrách 1936 v Garmisch - Partenkirchene zo Slovenska sa zúčastnili len dvaja Slováci : Lukáš Mihalák v behu na lyžiach a hokejista Ladislav Troják.

Lukáš Mihalák

Image

Image

 

 

Stručná história vývoja športu na území Slovenska (1862 - 2010)


Prejsť na: Vývoj športu na území Slovenska - III.časť (1974 - 2010)

                Vývoj športu na území Slovenska - I.časť (1862 - 1936)


Použitá literatúra:

GAJDOŠ, A.: Osobnosti slovenského športu 1896 - 2010. Martin, 2010.

GAJDOŠ, A. - JAŠEK, Z.: Športová gymnastika - HIstória a súčasnosť. Bratislava, 1988.

GREXA, J. a kol.: Olympijské hnutie na Slovensku (Od Atén po Atlantu). Bratislava, 1996.

HAZUCHA, M.: Prvý olympionik Alojz Szokol. Banská Bystrica, 1996.

HAZUCHA, M.: ... úspešní 40 rokov. Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica, 2007.

KRŠÁK, P.: Novoveké olympiády. Bratislava, 1979.

KOZMA, J. a kol.: Album slávnych športovcov. Bratislava, 1990.

MRÁZ, I.: Preslávili Slovensko. Bratislava, 1990.

MITOŠINKA, J. a kol.: História vybraných športových hier. Bratislava, 1987.

PERÚTKA, J. a kol.: Športy na Slovensku. Bratislava, 1967.

PERÚTKA, J. a kol.: Malá encyklopédia telesnej výchovy a športu na Slovensku. Bratislava, 1980.

PERÚTKA, J.: Dejiny telesnej výchovy a športu na Slovensku. Bratislava, 1980.

 

Archívne pramene:

Archív Fakulty telesnej výchovy a športu UK, Bratislava.

Archív Múzea telesnej kultúry SR, Bratislava.

Archív Slovenského olympijského výboru, Bratislava.

 

Periodiká:

Šport, Štart, Tréner a cvičiteľ, Pravda, SME.


Vaše hodnotenie: Žiadne Priemer: 5 (5 votes)