Základná charakteristika: jedna z najstarších atletických technických disciplín. Súťaže sa uskutočňujú na atletickom štadióne vo vymedzenom sektore. Atlét sa rozbieha na rozbežisku (cca 30 až 36,50 metra), ktoré sa končí zakrivenou odhodovou čiarou.  Oštep musí atlét odhodiť v určenom časovom limite, pred odhodovou čiarou do vymedzeného trávnatého priestoru štadióna - plochy dopadu oštepu, ktorá je vyznačená výsečou s uhlom 29°, pričom nesmie prešľapnúť odhodovú čiaru. Meria sa vzdialenosť, do ktorej oštep doletí od zakrivenej odhodovej čiary na konci rozbežiska po stopu, ktorú po dopade oštep zanechá na vyznačenej dopadovej ploche. Výkony oštepárov zaznamenávajú a dodržanie pravidiel kontrolujú najmenej dvaja rozhodcovia. Platný pokus označujú dvihnutím bielej zástavky, pri neplatnom  dvíhajú červenú zástavku. Ak súťaží osem, alebo menej ako osem atlétov, každý z nich má 6 pokusov. V prípade štartu viac ako ôsmich pretekárov, každý pretekár má 3 pokusy a následne 8 pretekárov s najlepšími výkonmi po prvých troch pokusoch pokračuje v súťaži ďalšími tromi pokusmi. Pokus je uznaný ako platný, ak hrot oštepu zanechá na vyznačenej dopadovej ploche jasnú stopu.

Stručná história: oštep historicky vznikol ako zbraň, ktorá bola používaná na lov divokej zveri a v bitkách  a vojnách. Ako atletická disciplína sa po prvý krát objavil hod oštepom v roku 708 pred našim letopočtom. Náradie, teda oštep bol vyrobený z dreva olivovníka a súťažilo sa v hode na cieľ a v hode do diaľky. Hod oštepom bol aj disciplínou antického päťboja (pentathlon). V novodobej histórii sa dostal do programu atletických majstrovstiev Anglicka v roku 1906. V roku 1908 bol zaradený do programu Olympijských hier v Londýne. Ženy po prvý krát na Olympiáde súťažili v hode oštepom v roku 1932 v americkom Los Angeles. Po svetovom rekorde východného Nemca Uve Hohna, ktorý dosiahol výkon 104,80 metra, došlo k úprave pravidiel, ktorou sa posunulo ťažisko oštepu tak, aby atléti oštep nehádzali až do takých vzdialeností.      

Technika: oštepár si pred prvým pokusom vymeria dĺžku optimálneho rozbehu a značkou si označí začiatok rozbehu na rozbežisku. Na dráhe rozbežiska si označí aj kontrolnú značku, pri ktorej je pre oštepára optimálne vykonať tzv. nášvih, ktorým sa dostane do odhodového postavenia. Oštep sa drží tromi spôsobmi, pričom sa vždy dva prsty zachytzávajú o koniec vinutia oštepu. Dôležité je, aby oštepár držal oštep tak, aby zabránil jeho vyšmyknutiu. Pred svojim pokusom si oštepár v mysli predstaví postupnosť všetkých pohybov, kotré pri pokuse musí vykonať. Rameno odhodovej ruky musí maximálne uvolniť, pričom musí udržiavať dostatočný tonus (napätie) svalstva hrudníka. Následne sa rozbehne 10- timi až 12- timi veľmi rýchlymi krokmi, ktorými dosahuje rýchlosť okolo 7 metrov za sekundu, pričom musí udržať perfektnú koordináciu pohybov horných  a dolných končatín. Ďalšou fázou pokusu je nášvih. Prvý krok nášvihu je najdôraznejší a počas ďalších, maximálne piatich krokov oštepár vykoná nášvih, prostredníctvom ktorého dostane oštep za seba do odhodovej polohy. Do odhodovej polohy sa oštepár dostáva prostredníctvom krížneho kroku, pri ktorom sa chodilá atléta skoro súčasne dotýkajú podkladu rozbežiska, pričom ľavá noha ( u praváka) je vysunutá výrazne vpred. Oštepár drží oštep v plohe za ramenom čo najdlhšie, pričom extrémne na zlomok sekundy napne svalstvo celého tela, trup vytočí do smeru odhodu a telom vytvorí tzv. "oštepársky luk". Správna poloha oštepu v tejto fáze významne ovplyvňuje finálny výkon. Pri vypustení oštepu je nutná veľká presnosť, čo kladie vysoké nároky na flexibilitu ramien oštepára. Optimálny uhol odhodu oštepu sa nachádza medzi 25°a 40°. Oštep pri kvalitnom výkone letí na hranicu cca 90 a viac metrov rýchlosťou asi 31 metrov za sekundu, čo predstavuje rýchlosť cca 112 kilometrov za hodinu. Po odhode vykoná oštepár poslednú fázu pokusu - preskok, ktorým zabrzdí pohyb svojho tela dopredu, čím zabráni prešliapnutiu odhodovej čiary, resp. dotyku s odhodovou čiarou. 

Výstroj, výzbroj, náčinie: špeciálna obuv - oštepárske tretry, ktoré sú vyrobené z kože alebo syntetických materiálov maximálne s 11 klincami, ktoré sú dlhé 12 milimetrov a majú priemer 4 milimetre. Oštep z kovového materiálu ( v minulosti sa vyrábali z dreva), mužský oštep je dlhý od 260 do 270 centimetrov a má hmotnosť 800 gramov, ženský oštep je dlhý od 230 do 240 centimetrov a má hmotnosť 600 gramov. Oštep má na jednom konci zašpicatený hrot, ktorý pri korektnom dopade náčinia zanecháva v trávniku vyznačenej dopadovej plochy stopu v mieste dopadu. Približne v jednej tretine oštepu je umietsnené vinutie, ktoré umožňuje kvalitný úchop náčinia.   

Profil športovca: oproti ostatným vrhačom majú oštepári o niečo štíhlejšiu, atletickejšiu postavu, výška u mužov sa pohybuje od 185 až po 190 centimetrov a váha okolo 90 kilogramov, u žien sa výška pohybuje okolo 170 centimetrov a váha okolo 70 kilogramov, majú výborne vyvinuté brušné svalstvo, sú kvalitní šprintéri, dosahujú vysokú úroveň výbušnosti vrátane skokanskej, musia mať dostatočne ohybné lakeť a rameno odhodovej ruky, dobre vyvinuté a trénované svalstvo chrbta a slabín, ktoré sú najviac namáhané, dobré rozvinutá celková ohybnosť a pohyblivosť, vynikajúca koordinácia pohybov, cit pre rovnováhu.  

Slovenské rekordy: ( v kategóriach mužov a mužov 22 drží slovenský rekord svetový rekordér Jan Železný, ktorý prijal občianstvo Českej republiky)

Muži:                  87,66 m       Jan Železný, Nitra, Slovensko, 31.05.1987

M-22:                 87,66 m       Jan Železný, Nitra, Slovensko, 31.05.1987

Juniori:             73,04 m        Ján Garaj, Bratislava, Slovensko, 03.09.1988

Dorastenci:     66,54 m         Marián Bokor, Nikózia, Cyprus, 19.05.1994

Žiaci:                5 6,74 m        Ján Šmondrk, Banská Bystrica, Slovensko, 08.10.2005

Ženy:                 53,07 m        Eva Krajčoviechová, Pula, Chorvátsko, 05.06.1999

Ž-22:                 48,63 m        Silvia Strašíková, Nitra, Slovensko, 25.08.2001

Juniorky:          45,54 m         Veronika Janková, Novi Sad, Srbsko,19.06.2004 

Dorastenky:     43,95 m        Veronika Ľašová, Nitra, Slovensko, 13.06.2009

Žiačky:              40,67 m         Zuzana Marušinová, Nitra, Slovensko, 16.09.2000

Svetové rekordy:

Muži:                 98,48 m        Jan Železný, Jena, Nemecko, 25.05.1996

Ženy:                72,28 m        Barbora Špotáková, Stuttgart, Nemecko, 13.09.2008

Foto: internet