Adaptácia na záťaž

Adaptácia [1], ktorá predstavuje rad funkčných  a morfologických zmien v najdôležitejších systémoch a v centrálnych reguláciách organizmu športovca vplyvom dlhodobého pôsobenia adaptačných podnetov. Podnety z mozgovej kôry, hypofýzy a nadobličiek sú u trénovaného jedinca slabšie ako v bežnej populácii. Spätne, od začiatku pohybovej činnosti prichádzajú podnety zo svalov, ktoré informujú o intenzite záťaže, pričom čím je sval lepšie metabolicky pripravený, tým sú menšie požiadavky na transportný systém, čím je menšia reakcia sympatika. Vyššiu úroveň adaptácie na záťaž môžeme zistiť aj v kľude na základe vyššieho tonusu parasympatika. Adaptovaný jedinec reaguje menším narušením vnútorného prostredia pri rovnakej záťaži, ako neadaptovaný jedinec. Teplta bunkového jadra sa zvyšuje menej, pretože rýchlejšie nastupuje proces potenia. Trénovaný jedinec má vyšší obsah vody v organizme, čo je výhodné pre dlhšie trvajúcu prácu, najmä v teplom prostredí. 

Kosti reagujú na záťaž prestavbou kostných trámčekov, ktorým sa zvyšuje pevnosť vplyvom ukladania minerálnych solí. Pribúdaním kolagénnych vlákien sa zosilňuje väzivo, kĺbové púzdra aj chrupavka.

Zväčšujú sa aj svalové vlákna. Rastie počet kapilár vo svaloch až po určitú hranicu. Zvyšuje sa svalová koordinácia, zložitejšie pohybové činnosti sa vykonávajú ekonomickejšie.