Základná charakteristika: klasická vrhačská atletická disciplína, pri ktorej atlét odhadzuje športové náčinie (disk) z odhodového priestoru do vyznačeného priestoru, pričom pred dopadom disku do odhodovej plochy nesmie opustiť odhodové územie. Odhodové územie tvorí vrhačský kruh s priemerom 2,5 metra a s nízkym obrubníkom, obostavaný ochrannou klietkou, ktorá je vyrobená z pevného materiálu, alebo ju tvorí pevná sieť. Disk musí pri pokuse dopadnúť do vyznačenej dopadovej plochy. Do roku 1958 bol uhol dopadovej plochy 90°, no v tomto roku bol z bezpečnostných dôvodov zmenšený na 60° a neskôr, v roku 1970, na 40°, čím sa zvýšili nároky na kvalitu technického prevedenia hodu diskom. Dopadová plocha (výseč) je dlhá od 80 do 100 metrov. Na medzinárodných podujatiach môžu atléti používať iba disky, ktoré sú oficiálne verifikované organizátorom podujatia. Ak súťaži menej ako 8 pretekárov, každý z nich absolvuje v súťaži šesť pokusov. V prípade, že sa súťaže zúčastňuje viac ako šesť pretekárov, každý absolvuje tri súťažné pokusy, a následne najlepších osem pretekárov absolvuje ďalšie tri pokusy. Pôvodne sa dĺžka výkonu atléta zaokrúhľovala na najbližší párny centimeter nadol, v súčasnosti sú pokusy merané elektronicky. Diskár musí absolvovať svoj pokus v určenom časovom limite. Na priebeh pokusu dohliadajú minimálne dvaja rozhodcovia. Dĺžka hodu sa meria po každom pokuse. Ak atlét opustí odhodové územie (diskársky kruh) pred dopadom náčinia na dopadovú plochu, alebo sa dotkne zvrchu chodidlom obrubníka odhodového územia, resp. disk dopadne mimo vyznačenej dopadovej plochy, jeho pokus je neplatný, čo signalizuje rozhodca zdvihnutím červenej zástavky. Ak rozhodca dvihne bielu zástavku, pokus je platný.
Stručná história: najstaršia atletická vrhačská disciplína. Prvopočiatky tejto disciplíny siahajú do čias antiky, keď antický bojovníci prehadzovali svoje ochranné štíty pred prebrodením rieky. Hod diskom bol v programe antických Hier Olympiády už v roku 708 pred našim letopočtom, ako súčasť antického päťboja. Odyseov hod diskom opisoval už Homér vo svojej Odysei. Neskôr sa hod diskom stal tradičnou súčasťou starých keltských, škótskych, anglických a saských súťaží. V 19. storočí sa uskutočňovali súťaže v hode diskom z dreva aj na území niektorých kantónov Švajčiarska. Hod diskom bol aj v programe prvých novodobých Olympijských hier v gréckych Aténach v roku 1896. Ženy po prvý krát súťažili v tejto disciplíne na Hrách Olympiády v roku 1928 v holandskom Amsterdame. Hod diskom bol aj súčasťou prvých majstrovstiev sveta v atletike v vp fínskychHelsinkách v roku 1983. V roku 1982 sa stal majstrom Európy v gréckych Aténach a v roku 1883 majstrom sveta vo fínskych Helsinkách rodák zo Slovenska Imrich Bugár [1]. Symbolom hodu diskom sa stala slávna Myrónova socha Diskobola.
Technika: diskár uchopí disk celou plochou dlane a pridržiava ho končekmi roztiahnutých prstov. Palec a malíček zvyčajne bývajú viac odtiahnuté od ostatných prstov. Počas začiatku pokusu udržiava disk v dlani športovca odstredivá sila, ktorá vzniká pri rotačnom pohybe športovca v odhodovom území. Diskár začína svoj pokus zo základného postavenia chrbtom do smeru odhodu disku a rozkolíše telo viacerými nášvihmi, ktorými pripravuje telo na rotačný pohyb. Rotačný pohyb potom pokračuje v priebehu jeden a pol obrátky tela počas ktorej sa v tele diskára kumuluje značná energia. U dfiskárov - pravákov ostáva pri rotačnom phybe ľavá noha pokrčená. Odrazom z tejto nohy vykoná náslden diskár nízky preskok, ktorým sa dostane do odhodového postavenia. Počas preskoku nohy predstihnú rotáciu trupu. Najdôležitejšou časťou diskárskej techniky je záverečná fáza odhodu, t.j. vypustenie disku z dlane, pri ktorom diskár musí vykonať tzv. záťah, pri ktorom sa jeho nohy vystierajú v smere odhodu náčinia. Trup je v tejto fáze spevnený od bokov až po plecia atléta. Zvislá os rotácie prechádza ľavým ramenom diskára. Disk atlét vypúšťa smerom od malíčka cez ukazovák, ktorým diskár udeľuje disku potrebnú rotáciu.
Výstroj: špeciálna obuv vyrobená zo semišu, resp. z kože, bez atletických klincov, podrážka je vyrobená z materiálu, ktorý zabezpečuje maximálnu priľnavosť k betónovému povrchu vrhačského kruhu, čo zabraňuje pošmyknutiu atléta. Disk je vyrobený z dreva, resp. iného materiálu, ktorého obvod lemuje kovová obruč. Uprostred disku je otvor, v ktorom môžu byť zapustené kovové platničky. Mužský disk má hmotnosť 2 kilogramy, priemer od 219 do 221 milimetrov a hrúbku od 44 do 46 milimetrov. ženský disk má hmotnosť 1 kilogram, priemer od 180 do 182 milimetrov a hrúbku od 37 do 39 milimetrov.
Slovenské rekordy:
Muži: 67,20 m Jaroslav Žitňanský [2], Beveren, Belgicko, 18.08.2002
M-22: 57,91 m Daniel Vanek [3], Erfurt, Nemecko, 14.07.2005
Juniori: 62,07 m Daniel Vanek [3], Nitra, Slovensko, 30.06.2002
Dorast: 59,14 m Jaroslav Žitňanský [2], Nitra, Slovensko, 31.05.1987
Žiaci: 60,00 m Jaroslav Žitňanský [2], Martin, Slovensko, 14.09.1985
Ženy: 64,00 m Gabriela Hanuláková [4], Nitra, Slovensko, 26.08.1984
Ž-22: 57,12 m Ivona Holubová-Tomanová [5], Bratislava, Slovensko, 18.05.1994
Juniorky: 51,82 m Ivana Svoradová [6], Nitra, Slovensko, 19.08.1990
Dorast: 49,70 m Mariana Šilhavá, Nitra, Slovensko,14.05.1988
Žiačky: 43,58 m Radka Charfreitagová, Székesfehervár, Maďarsko, 16.09.1989
Svetové rekordy:
Muži: 74,08 m Jurgen Schult [7], Neubrandenburg, Nemecko, 06.06.1986
Ženy: 76,80 m Gabriele Reinsch [8], Neubrandenburg, Nemecko, 09.07.1988
Zaujímavosti:
10 vynikajúcich svetových diskárov v akcii [9]
[10]
Diskobolos (Myrón)