TJ Humanitas Bratislava a Špeciálne olympiády

    Priekopníčkou Špeciálnych olympiád Slovensko bola špeciálna pedagogička z DSS Javorinská v Bratislave Mgr. Erika Holotová. Šírila myšlienky Special olympics international (SOI), ktorých zakladateľom bola pani Eunice Kennedy Shriver, sestra bývalého amerického prezidenta JFK.
    Pani Eunice Kennedy Shriver stála pri zrode najväčšieho medzinárodného programu pre občanov s intelektovým znevýhodnením. Vďaka jej úsiliu a nadšeniu sa začal meniť pohľad spoločnosti na takto znevýhodnených občanov. Odštartovala niečo veľkolepé, čo bolo neskôr označené ako najväčší príspevok rodiny Kennedyovcov národu a svetu. Posolstvom Špeciálnych olympiád je poskytovať v rámci Národných programov celoročný cyklus tréningov a súťaží pre deti a dospelých s intelektovým znevýhodnením. Dávať im nové a nové možnosti na rozvinutie fyzickej zdatnosti, aby dokázali svoju odvahu, prežívali radosť, priateľstvo a o úspechoch sa podelili so svojimi rodinami, inými športovcami Špeciálnych olympiád a spoločnosťou.
   Pri realizácií snažení Eriky Holotovej ju podporoval aj jej riaditeľ DSS Javorinská Ján Škott. Myšlienkami Špeciálnych olympiád oslovila svojich kolegov, rodičov svojich zverencov v DSS a ich rodinných príslušníkov, telovýchovných pracovníkov a priateľov Špeciálnych olympiád.

Navždy ich oslovili aj slová básnika Milana Rúfusa:
„Tomu, kto čisté srdce nosí,
radosti veľa netreba.
Ten ľahko vzlietne z rannej rosy
na chromých krídlach do neba.
Detičky božie, hviezdy bludné …
Boh to vie a nezabudne.
Nezabudneme ani my."

    Mimoriadny význam pre československé špeciálne olympijské hnutie mala TJ Humanitas, ktorá vznikla pri DSS Javorinská v Bratislave dňa 25.10.1989. Bol to súčasne aj slávnostný deň pre samotný DSS Javorinská, ktorý navyše oslavoval 20. výročie svojho založenia. V prípade vzniku TJ Humanitas išlo o prvú TJ pre občanov s intelektovým znevýhodnením v rámci celého Československa. Jednalo sa o 100-člennú organizáciu, v ktorej boli okrem 30 športovcov s intelektovým znevýhodnením organizovaní aj ich špeciálni pedagógovia, rodičia, známi, tréneri, podporovatelia a priatelia Special olympics. Vo viacerých prípadoch išlo o zaujímavú rodinnú väzbu dieťa, športovec a rodič funkcionár (športovec Paľko Straka a funkcionár jeho otec Pavol Straka, športovkyňa Silvia Stehová a funkcionár jej otec Ivan Steh, športovec Juraj Černák a funkcionár jeho otec Pavol Černák, atď ).
    Erika Holotová v kladnom zmysle výrazne "zmobilizovala" aj svoju rodinu. Pomocnú ruku pri založení TJ Humanitas podal jej manžel Marián Holota, riaditeľ kancelárie predsedu SÚV ČSZTV profesora Vladimíra Černušáka, ktorý vznik TJ Humanitas ako samostatnej TJ odobril a podporil. Športovú oblasť v TJ Humanitas a neskôr i v Slovenskom hnutí špeciálnych olympiád od začiatku komplexne zabezpečoval jeho bratranec a absolvent FTVŠ UK v Bratislave Miroslav Izakovič, ktorý pôsobil ako telovýchovný pedagóg na SOUch Slovnaft vo Vlčom hrdle. A práve v športovom areáli vo Vlčom hrdle, kde boli vytvorené nadštandardné športové podmienky, sa uskutočnili mnohé jednorázové, krátkodobé i dlhodobé výrazné športové aktivity TJ Humanitas.
   Veľká vďaka za podporu športových aktivít našich spoluobčanov patrí vedeniu Slovnaftu, a. s. a SOUch Slovnaft, s ktorých súhlasom mohli športovci z TJ Humanitas a ich hostia bezplatne využívať športoviská na SOUch Vlčie hrdlo na poriadanie pohybových aktivít a masových športových podujatí.

Traja členovia TJ Humanitas (pracovníci DSS Javorinská) - riaditeľ Ján Škott, špeciálne pedagogičky Erika Holotová a Eva Lysičanová sa stali v Prahe v roku 1989 členmi Československého výboru špeciálnych olympiád. S priekopníčkou Špeciálnych olympiád Erikou Holotovou sa československá reprezentácia predstavila i na Všepoľskej špeciálnej olympiáde vo Warszave v roku 1989. V roku 1990 vzniklo Československé špeciálne olympijské hnutie, ktorého pevnou súčasťou sa stali aj slovenskí športovci.

Tradičnou rozlúčkou členov TJ Humanitas s kalendárnym rokom 1990 boli plavecké preteky vo výukovom bazéne plavárne na Pasienkoch. Zúčastnilo sa ich 23 aktívnych športovcov s intelektovým znevýhodnením, ktorí súťažili na 25 a 50 m prsia alebo na šírku bazéna. V zmysle myšlienky Špeciálnych olympiád bol cenený každý jeden z účastníkov
podujatia, ktorí obdržali vkusné diplomy.
    Cvičiteľkami plávania športovcov TJ Humanitas vo výcvikovom bazéne na plavárni na Pasienkoch boli Ivana Stehová a Patrícia Holá, učiteľka TV z SOUch Slovnaft Hana Horváthová mala zase pod palcom džezgymnastiku a Vojtech Gáblik stolný tenis.
    Na 3. Európskych letných špeciálnych olympijských hrách v škótskom Glasgove v roku 1990 si československá výprava počínala veľmi úspešne, keď získala celkovo 25 medailí. Z členov TJ Humanitas získali plavci Jana Balážová striebro na 25 m prsia a Pavol Straka bronzovú medailu na 25 m vsp.
    V športovom areáli vo Vlčom hrdle v Bratislave sa v roku 1990 pod záštitou Ministerstva práce a sociálnych vecí SR uskutočnili 1. Slovenské špeciálne hry pre občanov s intelektovým znevýhodnením, na ktorých sa predstavilo 100 pretekárov z 18 DSS zo Slovenska súťažiacich v atletike a plávaní. Športové súťaženie našich spoluobčanov sledovalo cca 150 divákov. Spolu s bratislavskými športovcami z TJ Humanitas a Ústavu profesora K. Matulaya z Lipského sa podujatia zúčastnili napr. i športovci z DSS Svätý Jur, ale aj z Tvrdošína, Bardejova, či Lučenca. Atletickú časť mal pod palcom skúsený atletický tréner z Interu Bratislava Ľubomír Olvecký, s ktorým spolu s telovýchovným pedagógom Miroslavom Izakovičom aktívne spolupracovali i jeho kolegovia z SOUch Slovnaft. Boli nimi bývalá hádzanárska reprezentantka Soňa Zemanová, Peter Hasala, Ján Žilák i dobrovoľníci z radov žiakov školy.
    Veľkej obľube sa tradične tešili hlavne plavecké preteky na plavárni vo Vlčom hrdle. Okrem dobrovoľníkov z radov zamestnancov a žiakov SOUch Slovnaft, či zamestnancov Slovnaftu, a. s., pomocnú ruku podali členovia potápačského klubu Astacus, ktorí pôsobili pri zabezpečení podujatia ako spoluorganizátori, technická čata, rozhodcovia a pod.
    V rámci osvety sa priamo v areáli vo Vlčom hrdle uskutočnil aj seminár zameraný na zlepšenie informovanosti o Špeciálnych olympiádach.
    Na základe dobrej spolupráce s potápačským klubom Astacus s predsedom Tiborom Kissom sa konali ukážky potápačskej činnosti na plavárni vo Vlčom hrdle i vo výukovom bazéniku na Pasienkoch, rovnako i v exteriéri na Zelenej vode, kde sa uskutočnilo branno športové podujatie pre členov TJ Humanitas spojené s opekaním klobásy.
    V Prahe na Strahove sa v roku 1991 uskutočnili 1. Česko-slovenské špeciálne olympijské hry, ktorých sa zúčastnili aj športovci TJ Humanitas.
    Medzi kvalitné zahraničné podujatia patrili aj integrované športové hry Saint Poltene v Rakúsku, kde sa slovenská výprava predstavila v roku 1991. Tvorili ju športovci TJ Humanitas, ktorých vhodne doplnili športovci z DSS Tvrdošín s agilným pánom riaditeľom Macákom i športovci zo Svätého Jura.
    V rakúskom Grazi sa v roku 1991 uskutočnili Národné letné špeciálne olympijské hry, ktorých sa zúčastnila pod vedením Evy Lysičanovej výprava z Bratislavy. Jej účastníkmi bolo 6 športovcov TJ Humanitas a 4 športovci z DSS Dúbravská, ktorí súťažili v národných a špeciálnych olympijských disciplínach.
    Na futbalovom ihrisku v športovom areáli vo Vlčom hrdle pravidelne prebiehali tréningy futbalistov pod taktovkou trénera Petra Hasalu. Členmi družstva boli športovci TJ Humanitas Pavol Straka a Peter Tóth, ÚPKM Lipského Bratislava Tibor Kuruc a Ján Živica, DSS Tvrdošín Roman Kocúr a Jozef Výboch a ďalší. Bola to pre nich príprava na vystúpenie na veľkolepom športovom sviatku občanov s intelektovým znevýhodnením v Minneapolise v USA 1991.
     Svetové letné špeciálne olympijské hry v Minneapolise v Minnesote v USA v roku 1991 boli v tom kalendárnom roku najväčším športovým podujatím na svete. Pevnou súčasťou výpravy ČSFR bola futbalová reprezentácia v malom futbale vedená trénerom Miroslavom Izakovičom, ktorá bola zložená výlučne zo slovenských športovcov. Pri svojom debute na takomto vrcholnom podujatí obsadili futbalisti 4. miesto v 3. divízii a boli ocenení stužkami. Vedúcim športu na podujatí bol Ján Škott, dôležitou súčasťou teamu bola Eva Lysičanová (všetci traja boli členovia TJ Humanitas), ktorá vďaka svojím jazykovým znalostiam angličtiny, nemčiny a francúzštiny výrazne pomáhala prekonávať jazykovú bariéru.
      Na základe veľmi dobrých skúseností z Minnesoty bola z iniciatívy Jána Škotta a Miroslava Izakoviča v roku 1991 založená tradícia konania Vianočného futbalového turnaja v malom futbale v Bratislave. V 4. ročníku podujatia so turnaj rozšíril o kategóriu družstiev súťažiacich v unifikovanom futbale. Každým rokom sa skvalitňovala športová i spoločenská úroveň podujatia. Tradíciou sa stala účasť výpravy športovcov a funkcionárov z Vianočného turnaja na Magistráte hlavného mesta Bratislavy. Veľkolepé podujatie i s medzinárodnou účasťou patrilo k najvýznamnejším podujatiam tohto druhu v Strednej Európe. Potešiteľným faktom bolo, že ako čestní hostia prichádzali na turnaj skutočné športové legendy, z futbalu to boli trojnásobný najlepší futbalista SR Dušan Tittel, Jozef Barmoš, Jozef Majoroš, Szilly Németh, či Štefan Maixner, spolu s nimi olympijský víťaz v tenise Miloš Mečíř, hokejista Daniel Babka a mnohí ďalší.
     2. Slovenské špeciálne hry pre občanov s intelektovým znevýhodnením v roku 1991 sa konali s účasťou 231 športovcov z 39 družstiev z DSS zo Slovenska a Rakúska. Plavci z TJ Humanitas na tomto podujatí splnili predpísané limity k účasti na Paralympiáde v španielskom Madride v roku 1992.
     V roku 1992 vznikol folklórny súbor Javorček, ktorý pôsobil pod vedením umeleckej vedúcej Oľgy Kvočákovej – Rejholcovej. Sústreďovali sa v ňom mladí tanečníci, speváci a muzikanti. Oľga Kvočáková- Rejholcová odovzdávala svoje skúsenosti z účinkovania v súboroch Mladé srdcia a a Lúčnica ako i lásku k folklóru svojim zverencom. Počas trvania tohto jedinečného súboru sa propagovala myšlienka integrácie občanov s intelektovým znevýhodnením so zdravou populáciou. Javorček začal spolupracovať s folklórnym súborom Bezanka a neskôr hlavne s väčším folklórnym súborom Lipa v rámci úspešných benefičných vystúpeni na Slovensku i za hranicami našej vlasti.
     Na Európskych letných špeciálnych olympijských hrách v španielskej Barcelone v roku 1992 si v 12-člennej výprave ČSFR výborne počínal plavec Pavol Straka z TJ Humanitas, ktorý získal striebornú medailu na 25 m vsp.
     1. Paralympiády v Madride v Španielsku v roku 1992 sa zúčastnila výprava pod hlavičkou Slovenského zväzu športovcov s intelektovým znevýhodnením (SZŠMP). Vedúcim výpravy bol predseda SZŠMP Pavol Straka a manažérom bol Zdeno Kmetek. Nie je bez zaujímavosti, že slovenskí športovci sa na Paralympiáde zúčastnili ešte pred vznikom SPV (1995). Bola to prvá a súčasne aj posledná Paralympiáda, na ktorej sa zúčastnili aj športovci s intelektovým znevýhodnením. Priebeh tohto veľkolepého športového sviatku našich spoluobčanov približoval slovenskej verejnosti známy športový redaktor zo Slovenského rozhlasu Peter Buček, priateľ Špeciálnych olympiád.
   Z iniciatívy predsedu AO Inter Bratislava Ľubomíra Olvockého sa na japexe športovej haly vo Vlčom hrdle v Bratislave v roku 1993 uskutočnili bežecké disciplíny na krátke trate, na ktorých sa predstavilo celkovo 51 bežcov. Boli vytvorené špeciálne disciplíny pre členov TJ Humanitas v kategóriách športovcov s intelektovým znevýhodnením (víťazi Ľubomír Kollár a Iveta Kašperová) i pre deti členov TJ (v kategórii do 15 rokov si úspešne si počínali deti priekopníčky Špeciálnych olympiád Eriky Holotovej – jej syn Július Holota zvíťazil, druhý syn Gabriel Holota obsadil 3.miesto.), pre žiakov SOUch Slovnaft, zamestnancov Slovnaftu, a. s. a ich deti, AO Inter Bratislava, Slávie STU, Slávie UK i pracovníkov VÚB.
    2. Česko-slovenská letná špeciálna olympiáda v Bratislave v roku 1992 sa uskutočnila na v športovom areáli na bratislavských Pasienkoch. Išlo o najvýznamnejšie športové podujatie pre občanov s intelektovým znevýhodnením na domácej pôde. Zúčastnilo sa jej vyše 1 000 účastníkov, z toho 500 športovcov z 96 športových klubov z ČSFR, Belgicka, Rakúska a Poľska. Športovci nastúpili na štadióne Interu na pasienkoch za zvukov piesne Hand in Hand, komentátorkou bola Mária Zavarská. Súťažilo sa v atletike (330 športovcov, hlavným rozhodcom bol Ľubomír Olvecký, spolu s ním rozhodcovsky pôsobili Soňa Zemanová, Stanislav Bagin a Jaromír Zigo z SOUch Slovnaft, Andrea Luknárová z FTVŠ UK a Dana Benková z EU Bratislava. Vo futbale - 6 družstiev, koordinoval ho bývalý československý futbalový reprezentant Jaroslav Červeňan, vo volejbale bol vedúcim Interu Miroslav Mičian, v stolnom tenise v športovej hale Mladosť ho mala pod palcom akademická majsterka sveta v stolnom tenise Alica Chládeková Grófová a v plávaní bol vedúcim športu na plavárni v Iuvente Pavol Straka, spolu s ním pôsobili členovia potápačského klubu Astacus.
   Z veľkolepého športového podujatia s humánnym podtextom zhotovil kvalitný filmový dokument režisér Dušan Rapoš s názvom Dietky Božie od básnika Milana Rúfusa. Jeho anglickú verziu na Galavečere s úspechom predniesla česká miss Connie David, ktorá bola čestným hosťom podujatia. Do Bratislavy prišla z mestečka Mongomery v Minnesote v USA aj so svojimi rodičmi a obidvomi tetami na pozvanie metodika TJ Humanitas a futbalového trénera futbalovej reprezentácie ČSFR Miroslava Izakoviča. Predovšetkým vďaka výraznej aktivite Oľgy Kvočákovej- Rejholcovej a organizačnému kolektívu bol pripravený mimoriadne bohatý kultúrny program. Vystúpila v ňom skupina Elán, Metalinda, Richard Muller, Robo Grigorov, Lúčnica, SĽUK, česká herečka Helena Ružičková sa predstavila so svojim Sloníčatami (deti z detského domova v Šarišských Michaľanoch) a ďaľší. Medzi čestnými hosťami podujatia bola i čestná členka Špeciálnych olympiád Mária Moravčíková s manželom Jozefom Moravčíkom, vtedajším premiérom SR.
      Súčasne so vznikom samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 vzniklo aj Slovenské hnutie Špeciálnych olympiád (SHŠO). Jeho prezidentkou bola zvolená Eva Lysičanová, športovým riaditeľom zase Miroslav Izakovič. Členmi predsedníctva SHŠO sa stali aj ďalší členovia TJ Humanitas – manažérka Erika Holotová, Milan Šuster, Ivan Steh a Oľga Kvočáková- Rejholcová.
    Reprezentácia SHŠO sa predstavila na Svetových Zimných Špeciálnych Olympijských hrách v Salzburgu v Rakúsku v roku 1993. Išlo o veľmi úspešné vystúpenie našich športovcov, v ktorom členovia TJ Humanitas Simonne Sadloňová a Juraj Černák získali po dve zlaté medaily v behu na lyžiach na 50 a 100 m, resp. na vzdialenosti 1 000 a 5 000 m, Pavol Straka získal zlatú medailu v behu na lyžiach na 25 m, Juraj Šuster v behu na lyžiach na 50 m. Ocenením výbornej reprezentácie našich športovcov bolo slávnostné prijatie výpravy v prezidentskom paláci a prijatie prezidentom Michalom Kováčom a prvou dámou Emíliou Kováčovou.
   So školením zameranom na unifikovaný futbal v Paríži v roku 1993 sú úzko spojené aj začiatky unifikovaného futbalu na Slovensku. Seminára o unifikovanom futbale v Paríži sa zúčastnil športový riaditeľ SHŠO a metodik TJ Humanitas Miroslav Izakovič. Na tento seminár úzko nadväzovala Svetová exhibícia SOI v unifikovanom futbale v New Jersey v USA 1994, ktorá sa konala počas Majstrovstiev sveta vo futbale a zúčastnilo sa jej 24 futbalových 3-členných reprezentácií z celého sveta. Účastníkmi exhibície bola aj trojica zo Slovenska – futbalový tréner a športový riaditeľ SHŠO Miroslav Izakovič, športovec Roman Kocúr a tzv. partner Peter Paxner.
    Slovenská futbalová reprezentácia SZŠMP sa v roku 1994 úspešne zúčastnila Majstrovstiev sveta vo futbale občanov s intelektovým znevýhodnením v holandskom Hoogeveene. V kvalitnej konkurencii obsadila druhé miesto, Blažej Petyko sa stal najlepším strelcom a Ľuboš Matija bol vyhodnotený ako najlepší hráč šampionátu. Vedúcim výpravy bol predseda SZŠMP Pavol Straka, vedúcim futbalu bol Pavol Černák, trénerom Miroslav Izakovič a zdravotníčkou Marta Straková.
   1. Národná letná špeciálna olympiáda sa uskutočnila v Bratislave v roku 1994. Koordináciu nástupu družstiev, slávnostný ceremoniál a kultúrnu časť mala pod palcom Oľga Kvočáková- Rejholcová. Atletické súťaže prebiehali na štadióne na Pasienkoch v spolupráci s atletickými rozhodcami Interu s Ľubošom Olveckým, Libušou Kládekovou, Petrom Kučerom, z SOUch Slovnaft zase na podujatí pôsobili Soňa Zemanová, Peter Hasala, Jaroslav Červeňan, technickú čatu tvorili žiaci SOUch Slovnaft a ďalší dobrovoľníci. Medzi hosťami bola čestná členka Špeciálnych olympiád pani Mária Moravčíková, zástupca SOI Mariusz Damentko z Poľska a ďalší. Speváčka Marcella Molnárová naspievala špeciálnu skladbu pre športovcov s intelektovým znevýhodnením.
    V ďalšom období sa viacerí členovia TJ Humanitas postupne viac angažovali v iných organizáciách - Eva Lysičanová pôsobila predovšetkým ako prezidentka SHŠO, Erika Holotová ako manažérka SHŠO, Oľga Kvočáková - Rejholcová, Milan Šuster a Ivan Steh pôsobili ako členovia prezídia SHŠO. Miroslav Izakovič bol športovým riaditeľom SHŠO a telovýchovným pedagógom SOUch Slovnaft. Pod palcom mal Klub športov ZO ZTŠČ Slovnaft, ktorý zohrával významnú úlohu pri plnení Programu zdravia Slovnaftu, a. s. , ale i Národného programu Špeciálnych olympiád. V úzkej spolupráci s SOUch Slovnaft a s podporou materského podniku Slovnaft a stál za organizáciou tradičných športových podujatí a pohybových aktivít. Patrili tam Beh okolo Slovnaftu, Pohár Slovnaftu v halovom futbale, Pohár Slovnaftu v hádzanej starších gárd, Pohár mládeže v halovom futbale, plavecké výcviky pre deti zamestnancov Slovnaftu, a. s., plavecké preteky na krátke i dlhé trate, atď.
    V rámci integrácie sa v rámci viacerých tradičných slovnaftárskych podujatiach a aktivitách vytvárali špeciálne kategórie pre intelektove znevýhodnených športovcov z TJ Humanitas i ďalších občanov. Obľúbeným podujatím tak bol Beh okolo Slovnaftu, ktorý patril k najstarším bežeckým podujatiam na Slovensku a konal sa ako majstrovstvá Bratislavy v cezpoľnom behu. Medzi 30 kategóriami podľa veku a pohlavia boli v rámci integrácie vytvorené i špeciálne kategórie pre športovcov Špeciálnych olympiád. Vo Vlčom hrdle v Bratislave tak súťažili nielen bratislavskí bežci z TJ Humanitas, ÚPKM z Lipského, či DSS Dúbravská, ale i DSS zo Svätého Jura, Tvrdošína, Bardejova, Lučenca, či Banskej Bystrice.
    Na základných plaveckých výcvikoch pre deti zamestnancov Slovnaftu, a. s. na plavárni vo Vlčom hrdle sa učili plaveckému majstrovstvu i niektorí športovci TJ Humanitas. Veľmi zdatne si počínala Silvia Stehová, ktorá sa tu naučila plávať a neskôr to dotiahla až na zlatú olympijskú medailu na Svetových letných špeciálnych olympijských hrách v New Havene 1995. Nie je bez zaujímavosti, že jej trénerkou na ZPV vo Vlčom hrdle i potom v reprezentácii
v New Havene bola Ľubica Valachovičová, ktorá už od 6 rokov trénovala na plavárni vo Vlčom hrdle spolu so Silvinou sestrou Ivanou Stehovou v plaveckom oddiele TJ Slovchémia Bratislava. Úspešný mládežnícky klub Slovchémia fungoval pod taktovkou trénerského tandemu Leopold Takáč – Miroslav Izakovič.
   Tradične početná bývala účasť plavcov TJ Humanitas (Jana Balážová, Silvia Stehová, Martina Tokosová, Pavol Straka, Juraj Černák, Igor Jurkovič, Ľuboš Kollár, Peter Tóth a mnohí ďalší) na plavárni vo Vlčom hrdle hlavne na plaveckých pretekoch na krátke trate. Tí lepšie trénovaní si trúfli i na Slovnaftársku hodinovku, v rámci ktorej napr. Pavol Straka odplával vzdialenosť 2 300 m a zvíťazil vo svojej kategórii.
     Veľmi dobré bolo prepojenie predovšetkým vo futbale. Pod taktovkou trénera Miroslava Izakoviča v športovej hale vo Vlčom hrdle pravidelne trénovali futbalisti z Klubu športov Slovnaft, ale i ďalší záujemci – napr. Tibor Kuruc a Ján Živica z ÚPKM z Lipského, Alexander Droppa a ďalší. Veľkým prínosom boli i tzv. partneri, z ktorých viacerí boli aktuálnymi, či bývalými žiakmi SOUch Slovnaft.
     Niektorí členovia TJ Humanitas viac inklinovali k paralympijskému hnutiu – Pavol Straka bol predsedom Slovenského zväzu športovcov s intelektovým znevýhodnením (SZŠMP), úzko s ním spolupracovali Pavol Černák a Zdeno Kmetek (pôsobil dokonca vo svetových štruktúrach Inas - FID ako predseda STK) a ako členovia SZŠMP sa stali v podstate spoluzakladateľmi SPV. SZŠMP bol totiž jednou z organizácií, ktorých zastrešením v roku 1995 vznikol Slovenský paralympijský výbor (SPV).
      Najvýznamnejší prínos TJ Humanitas bol predovšetkým v prvých rokoch jej trvania, kedy jej členovia značne ovplyvnili vývoj v Špeciálnych olympiádach. TJ Humanitas však fungovala i neskôr. Postupne však nastala transformácia TJ na Športový klub Humanitas, ktorý naďalej pôsobil pri DSS Javorinská Bratislava ako jeden z klubov Slovenského hnutia špeciálnych olympiád.

Športovci TJ Humanitas. Zľava: Pavol Straka, Viliam Zafčík, Silvia Stehová, Jana Balážová a Igor Jurkovič (v drepe)

[1]

Bežci v plnom nasadení na Športových hrách

[2]

Skok do diaľky na Športových hrách

[3]

Marián Holota oceňuje najlepších plavcov

[4]

Organizátorka Oľga Kvočáková-Rejholcová (vpravo) so športovcami a dobrovoľníkmi na plávaní

[5]

Futbalová reprezentácia v Minneapolise (USA)

[6]

Paralympiáda v Madride. Zľava: Pavol Straka (vedúci výpravy), Erika Holotová a Miroslav Izakovič

[7]

2. Československé letné špeciálne hry na Pasienkoch v Bratislave

[8]

Šprinty v hale. Gabriel Holota (dolný rad vľavo), Július Holota (dolný rad vpravo), Ľubomír Kollár (druhý rad vpravo) a v priekopníčka Special olympics - Erika Holotová (úplne na vrchu)

[9]