Základná charakteristika: najmladšia vrhačská ľahkoatletická disciplína mužov i žien. Uskutočňuje sa v špeciálnom sektore pre vrh guľou, ktorý má dĺžku cca 30 metrov. Na začiatku vrhačského sektora, ktorý má tvar výseče, sa nachádza guliarsky kruh, ktorý bol do roku 1908 štvorcom. V roku 1909 umiestnili na prednú časť vrhačského kruhu brvno, ktoré udržiava guliara vo vrhačskom kruhu.

Základné pravidlá:  Ak je prihlásených menej ako 8 súťažiacich, každý pretekár má šesť pokusov, ak viac potom majú po tri pokusy.    

Stručná história:  v staroveku sa uskutočňovali súťaže vo vrhu bremenom ( najmä ťažkým kameňom). V 14. storočí  vojaci, ktorí slúžili pri kanónoch, súťažili vo vrhu delovou guľou. Na Hrách Olympiády  vo vrhu guľou súťažili muži  prvý krát v roku  1896 v gréckych Aténach a ženy v roku 1948 v anglickom Londýne. Vrh guľou má na  území Slovenska, resp. bývalého Československa bohatú tradíciu. František Douda bol tretí na Olympiáde v roku 1932, Jiří Skobla sa stal majstrom Európy v roku 1954, Remigius Machura bol bronzový na majstrovstvách sveta v roku 1983 a bol halovým majstrom Európy v rokoch 1985 a 1988, Jaroslav Brabec bol halovým majstrom Európy v roku 1972. Najznámejšou guliarkou bola Helena Fibingerová, ktorá získala 8 zlatých medailí z halových majstrovstviev Európy a bronzovú medailu na Hrách Olympiády v roku 1976. Zo Slovákov sa presadili Milan Haborák a Mikuláš Konopka, ktorý však pre opakované užívanie nepovolených podporných prostriedkov dostal doživotný zákaz účasti na súťažiach.   

Technika: