Vývoj športu na území Slovenska - III. časť (1974 - 2010) | Národná encyklopédia športu Slovenska

Vývoj športu na území Slovenska - III. časť (1974 - 2010)

Vložil(a) Michal Bábela -..., St, 06/05/2009 - 11:54

Vznik a vývoj slovenského športu

Aj telesná výchova na vysokých školách prešla výraznými zmenami. Vysokoškoláci mali možnosť pestovať vybraný šport v rámci povinnej telesnej výchovy a to od r. 1974, čo prispelo k zvýšeniu masovosti a aj kvality výkonnostného športu. Od r. 1969 vysokoškolský šport bol riadený organizáciou Slovenský vysokoškolský šport, ktorý bol členom Československého zväzu vysokoškolského športu. Prvým predsedom od r. 1969 - 1971 bol telovýchovný pedagóg, funkcionár Michal Jarábek, ktorého na ďalšie dva roky vystriedal Miroslav Tomaščin. Najdlhšie na čele univerzitného športu doteraz stál telovýchovný pedagóg a funkcionár Juraj Šamudovský (1935 – 2005) a to v r. 1973 – 1990 a ďalej v r. 1990 – 1997, ale už pod hlavičkou: prezident Slovenskej asociácie akademického športu. Pre lepšie organizačné zabezpečenie a lepšiu činnosť v telovýchovnom hnutí sa vytvorila v rámci ČSZTV Česká organizácia ČSZTV a Slovenská organizácia ČSZTV.

Juraj Šamudovský

Slovenskí športovci na OH 1976 v Montreale dosiahli výrazné úspechy. Už samotná početná účasť – 27 športovcov potvrdila stúpajúcu výkonnostnú tendenciu vo vrcholovom slovenskom športe. Na týchto OH najväčší úspech dosiahol cyklista Anton Tkáč, ktorý v šprinte na dráhe na 1 km získal zlatú medailu! Ďalšie vynikajúce umiestnenie dosiahli: výškarka Mária Faithová – 4. miesto (189 cm), vzpierač Ján Nagy – 4. miesto, basketbalistky Božena Miklošovičová, Iveta Polláková, Ľudmila Chmelíková a Ľudmila Králiková, ktoré obsadili 4. miesto, gymnastka Ingrid Holkovičová s družstvom 5. miesto atď.

Anton Tkáč

Mária Mračnová - Faithová

Na ZOH 1976 v Innsbrucku sa zúčastnilo 6 slovenských športovcov, z ktorých najlepšie umiestnenia dosiahli: lyžiarky Anna Pasiarová a Gabriela Sekajová ako členky štafety 4 x 5 km – 6. miesto.
V našich najpopulárnejších športoch v ľadovom hokeji a vo futbale slovenskí športovci dosahovali veľmi dobré výsledky. Veď na hokejových majstrovstvách sveta a Európy v r. 1976 v Katoviciach a v r. 1977 vo Viedni sa majstrami sveta a Európy stali i Slováci: V. Dzurilla, P. a M. Šťastní a jedným z reprezentačných trénerov bol J. Starší. V r. 1977 v hokejových reprezentačných družstvách ČSSR bolo 31 hráčov. Futbalisti zo Slovenska tvorili základňu zostavu mužstva ČSSR, ktoré na ME 1976 v Belehrade získalo titul majstrov Európy. Boli to títo futbalisti: Anton Ondruš – kapitán, Koloman Gogh, Jozef Čapkovič, Ján Pivarník, Ladislav Jurkemík, Karol Dobiáš, Jozef Móder, Marián Masný, Ján Švehlík a jedným z dvojice trénerov bol aj Jozef Vengloš. V r. 1977 vo futbale bolo zaregistrovaných 2000 oddielov s 120 000 členmi, v ktorých pôsobilo vyše 4800 trénerov vo všetkých kategóriách.

V r. 1979 vynikajúci výsledok dosiahli hokejisti Slovana Bratislava, kedy sa stali majstrami ČSSR pod vedením trénera Ladislava Horského.
   I v ďalšom období sa veľká pozornosť sústreďovala na rozvoj telesnej výchovy a športu v ČSSR. Na 5. zjazde ČSZTV v r. 1978 sa vytýčili úlohy pre telovýchovné hnutie, ktoré mali zabezpečiť vyššiu kvalitu telovýchovnej činnosti.
Na Slovensku počet telovýchovných jednot rástol a v r. 1978 bolo 2719 s 486 43 členmi, z toho bolo 6 927 športových oddielov s 376 723 členmi.
   Slovenskí športovci sa svedomito pripravovali na nadchádzajúce súťaže na OH 1980 v Moskve. Žial, týchto vrcholných súťaží sa nezúčastnili športovci z 37 krajín v dôsledku bojkotu (protest proti vstupu sovietských vojsk do Afganistanu) týchto Hier na odporúčanie najvyšších predstaviteľov USA. Znamenalo to samozrejme ochudobnenie súťaží. Zo Slovenska na týchto OH sa zúčastnila najpočetnejšia výprava, keď sa ich zúčastnilo až 49 súťažiacich športovcov. Získali 9 medailí. Najväčší úspech dosiahli futbalisti: Stanislav Seman a František Kunzo, ktorí v družstve ČSSR získali zlaté medaily; striebornú medailu vybojoval diskár Imrich Bugár; ďalšie strieborné medaily si odniesli pozemné hokejistky – Iveta Šranková, Alena Kyselicová a Viera Pohanyiová; bronzové medaily vydobili zápasníci: Dan Karabín, Július Strnisko a boxer Ján Franek.
   Na ZOH 1980 v Lake Placid sa zúčastnilo 7 slovenských športovcov a tu najlepšie umiestnenie dosiahla lyžiarka Gabriela Sekajová, ktorá v štafete 4 x 5 km získala 4. miesto; hokejisti súrodenci Anton, Marián, Peter Šťastný a Vincent Lukáč obsadili 5. miesto.
   V roku 1981 Slovensko dosiahlo významný úspech na medzinárodnom športovom poli, kedy za člena Medzinárodného olympijského výboru – MOV bol zvolený rodák z Nového Mesta nad Váhom prof. Vladimír Černušák. Tento významný funkcionár bol riadnym členom MOV do r. 2001 a od tohto roku je stále čestným členom tejto významnej medzinárodnej organizácie.

Vladimír Černušák pri sľube za člena MOV na 84. zasadnutí MOV, Baden-Baden, 1981

Na XXIII. OH 1984 v Los Angeles sa naši športovci nezúčastnili a to z politických dôvodov. Mnohí slovenskí športovci súťažili len na “náhradných OH “, pomenovaných Družba, ktoré sa konali v bývalom Sovietskom zväze.

Na ZOH 1984 v Sarajeve sa zúčastnilo 12 slovenských športovcov. Najväčší úspech tu dosiahli hokejisti: Igor Liba, Vincent Lukáč, Dušan Pašek, Dárius Rusnák, ktorí získali strieborné medaily; striebornú medailu získala aj lyžiarka Gabriela Sekajová – Svobodová a to ako členka štafety na 4x5 km; krasokorčuliar Jozef Sabovčík získal cenný bronz.

Jozef Sabovčík

V r. 1985 v Prahe hokejisti ČSSR na MS a ME získali titul majstra sveta a v družstve boli títo slovenskí hráči: Vincent Lukáč, Dárius Rusnák, Igor Liba a Dušan Pašek.

Na OH 1988 v Soule sa zúčastnilo 47 športovcov zo Slovenska. Od OH 1904 v St. Louise sa nikdy dovtedy nestalo, aby slovenskí športovci získali 2 zlaté medaily. Tieto najcennejšie medaily získali: chodec Jozef Pribilinec v chôdzi na 20 km a tenista Miroslav Mečír vo dvojhre a k tejto medaile ešte pridal bronzovú vo štvorhre! Vynikajúci výkon podal zápasník Jozef Lohyňa, ktorý získal bronzovú medailu. Cenné 5. miesto obsadili i hádzanárky a družstvo tvorili tieto Slovenky: Z. Budayová, A. Damitsová, M. Ďurišinová, A. Hradská, J. Kolečániová, B. Mazgutová, M. Pošová, G. Sabadošová, J. Stašová, I. Tomašovičová, a D. Trandžíková. Jedným z dvojice trénerov hádzanáriek bol Bratislavčan Zdeno Jašek. Po prvý krát zo Slovenska štartovala na OH stolná tenistka R. Kasalová a vo štvorhre získala cenné 5. miesto.
Na ZOH 1988 v Calgary štartovalo 13 slovenských športovcov, no zvlášť výrazné úspechy tu nedosiahli až na 6. miesto hokejistov: M. Boźík, I. Liba, O. Hašcák, D. Pašek a lyžiarku L. Medzihradskú v alpskej kombinácii.

Jozef Pribilinec Miloš Mečíř

Po 17. novembri 1989 nastali v bývalej ČSSR a neskôr ČSFR významné spoločenské zmeny, ktoré samozrejme, že sa týkali aj telovýchovného hnutia.
Už v marci 1990 vznikla nová spolková organizácia Slovenské združenie telesnej kultúry (SZTK), ktorá sa zaoberá telovýchovou a športom na Slovensku. Toto združenie vzniklo ako nástupnícka organizácia po bývalom ČSZTV. Postupom času, po určitých zmenách od r. 1997 riadnými členmi Slovenského združenia telesnej kultúry sú subjekty: Asociácia športových zväzov SR, Asociácia telovýchovných jednot a klubov SR, Asociácia športu pre všetkých a Slovenský futbalový zväz. Prvým predsedom SZTK v r. 1990 – 1993 bol Štefan Gašparík.
V radoch SZTK je združených v 61 zväzoch viac ako 400 000 členov. Z ich radov pochádzajú naši najúspešnejší reprezentanti, ktori dosiahli a dosahujú pozoruhodné výsledky na vrcholných medzinárodných podujatiach ako sú OH, MS ME a i.

Na ZOH 1994 v Lillehammeri Slovensko prvý raz štartovalo samostatne na zimnej olympiáde. V bilancii spomedzi 65 výprav Slovensko skončilo na 27. mieste. Prvý olympijský bod získala za 6. miesto biatlonistka Martina Jašicová a neskôr aj hokejisti.

Na LOH 1996 v Atlante po prvý raz vystúpovalo 71 športovcov zo Slovenskej republiky. V bilancii 197 zúčastnených krajín obsadilo Slovensko 43. miesto. Prvú medailu – bronzovú v histórii samostatnej Slovenskej republiky 25. júla 1996 získal strelec Jozef Gönci.

Jozef Gönci

Prvú zlatú medailu v novej histórii samostatnej Slovenskej republiky získal vodný slalomár rodák z Liptovského Mikuláša Michal Martikán a to na OH 1996 v Atlante 27. júla 1996.

Michal Martikán

Prvú medailu – striebornú zo ZOH 2006 v Turíne získal snoubordista rodák zo Žiliny Radoslav Židek.

Radoslav Židek

Významným medzníkom pri rozvoji olympíjskeho hnutia na Slovensku bolo ustanovenie Slovenského olympijského výboru (SOV) a to 19.decembra 1992. Prvým predsedom sa stal Vladimír Černušák. Medzinárodný olympijský výbor 24. septembra 1993 uznal SOV a prijal Slovensko za riadneho člena. K založeniu SOV veľkou mierou prispela Olympijská spoločnosť Slovenska (OSS), založená 6. apríla 1990, ktorá ako autonómna zložka Československého olympijského hnutia vyvíjala olympijské aktivity na Slovensku až do januára 1995, keď sa zlúčila s SOV.
Predsedníčkou OSS sa stala Mária Mračnová – Faithová.

Martina Moravcová

V roku 1997 Národná rada Slovenskej republiky prijala nový zákon o telesnej kultúre, ktorý vytvára predpoklady pre zlepšenie financoania v oblasti telesnej výchovy a športu. I napriek značným ťažkostiam objektívneho i subjektívneho razu v telovýchovnom hnutí a vo vrcholovom športe môžeme konštatovať, že naši športovci úspešne reprezentujú Slovenskú republiku na mnohých významných medzinárodných podujatiach. Medzi nich patrili a patria: kanoista Slavomír Kňazovický, atlét Igor Kováč, kulturisti Jaroslav Horváth, Igor Kočiš, motorista Jaroslav Katriňák, fitnesky Zora Czoborová, Gabriela Mlsnová, vodní zjazdári na divokej vode Vladimír Vala a Jaroslav Slučik, vodní slalomári bratia Pavol a Peter Hochschornerovci, vodná slalomárka Elena Kaliská, strelec Jozef Gönci, hokejisti, ktorí sa prebojovali z C – kategórie na MS aź medzi svetovú elitu a v roku 2002 sa stali majstri sveta: M. Šatan, P. Bondra, Ž. Pálffy, J. Lašák, J. Bača, Ľ. Višňovský a i., plavkyňa Martina Moravcová, rychlostní kanoisti v K 4 – M.a R. Riszdorferovci, E. Vlček a J. Bača, J.Tarr, strelkyne Z. Štefečeková, D. a L. Bartekové, A. Stranovská, cyklisti bratia Velitsovci a i.

Elena Kaliská

Na OH v Pekingu 2008 výprava Slovenska bola najúspešnejšia v histórii.Naši športovci získali 3 zlaté, 2 strieborné a 1 bronzovú medailu a v rebríčku 204 zúčastnených krajín obsadili 25. miesto.

K4 - R. Riszdorfer, M. Riszdorfer, E. Vlček, J. Tarr

Peter a Pavol Hochschornerovci

Slovenskí futbalisti dosiahli historický úspech, keď sa 14.10.2009 prebojovali na MS 2010 v Južnej Afrike. Víťazné družstvo slovenských futbalistov nastúpilo v poslednom kvalifikačnom stretnutí s Poľskom (0:1) v tomto zložení:J. Mucha ml. - Pekarík, Zd. Štrba, Saláta, M. Petráš - Kopúnek - Weiss ml. (68. J. Novák), J. Kozák (86. Karhan), Hamšík - Šesták (76. Švento), Jendrišek

Víťazné družstvo slovenských futbalistov v poslednom kvalifikačnom stretnutí s Poľskom (0:1)

Zľava v stoji : Kozák Ján, Štrba Zdeno, Saláta Kornel, Mucha Ján, Petráš Martin, Šesták Stanislav.
Zľava v drepe : Jendrišek Erik, Kopúnek Kamil, Weiss Vladimír ml., Hamšík Marek, Pekarík Peter.

Na 21. zimných olympijských hrách vo Vancouveri 2010 vynikajúce výsledky dosiahli: Anastasia Kuzminová (biatlonistka), ktorá získala zlatú medailu v stíhacích pretekoch na 7,5 km a striebornú medailu v stíhacích pretekoch na 10 km, Pavol Hurajt (biatlonista), ktorý získal bronzovú medailu na 15 km s hromadným štartom a slovenskí hokejsiti, ktorí obsadili 4. miesto. Pekné 10. miesto obsadila v lyžovaní (slalom) Veronika Zuzulová.