DefiníciaAztécka loptová hra, ktorá bola rituálnym sprievodcom náboženských osláv a sviatkov v predkolumbovskej dobe u mezoamerických predkolumbovských kultúr, ako boli Toltékovia, Aztékovia, Olmekovia a Máyovia. V rámci mytológie predstavovala hra vesmírny pohyb Slnka, alebo Mesiaca, pričom ihrisko predstavovalo vesmír. Kruhové kamenné kotúče, cez ktoré podobne ako pri súčasnom basketbale mali prehodiť hráči loptu predstavovali východ a západ slnka. Hra podľa všetkého pochádza zo 6. storočia p.n.l. od Olmékov, no postupne sa rozšírila do celého priestoru strednej a južnej Ameriky. Nakoniec bola prevzatá nielen spomínanými mezoamerickými kultúrami, ale aj severoamerickými indiánmi a rozširila sa aj medzi obyvateľov Karibiku. Moderná verzia hry sa volá ulama. Vzhľadom k rozšírenosti ma hrá množstvo názvov. Aztécka verzia v ich jazyku nahuatl hovorilo ullamaliztli alebo tlachtli, čo bol názov pre hracie pole. V hlavnom meste mali Aztékovia posvätné ihrisko - Teotlachco. Máyovia túto hru nazývali pok-a-tok, alebo v staršom jazyku pitz. Španielskí dobyvatelia hru označovali ako juego de pelota, čo v preklade znamená „loptová hra“.
Cieľom hry bolo prehodiť loptu cez kamenný kotúč na stene ihriska vo výške asi 10 metrov na jednej alebo druhej strane ihriska v tvare I, ktoré bolo lemované posvätnými a obradnými stavbami a domami. Lopta sa nesmela brať do ruky, ani kopať, povolené bolo len odrážanie pomocou lakťov, bokov, hrude alebo kolien.
Pri niektorých zápasoch, najmä pri aztéckej variante hry, boli častokrát porazení obetovaní bohom.
Lopta, nazývaná ollin, bola guľatá a vzhľadom na skutočnosť, že bola vyrobená z gumy alebo kaučuku bola aj veľmi ťažká. Priemer lopty bol priblížne10 až 20 cm a vážiť mohla aj 4 kg.
VýskytLoptová hra, tradičná hra
|
|||