činnosť, ktorá má menšiu intenzitu ako predchádzajúca námaha a je zameraná na zaťaženie iných svalových skupín ako tých, ktoré boli zaťažované predchádzajúcou námahou. Princíp aktívneho odpočinku formuloval ako prvý ruský fyziológ I.M. Sečenov  (1829 - 1905), ktorý zistil, že odpočinok, pri ktorom sa vykonáva vhodná pohybová činnosť, je v porovnaní s pasívnym odpočinkom účinnejší. Pri experimente, keď po úplnej únave svalstva pravej ruky vykonávala počas doby odpočinku ľavá ruka ľahké cvičenia, bol proces zotavovania rýchlejší. Jeho pokračovatelia neskôr dokázali, že k účinnejšiemu odpočinku prospievajú aj pohyby celého tela. Za aktívny odpočinok sa najčastejšie pokladá telesná práca a telesné cvičenia. Princíp aktívneho odpočinku sa uplatňuje najmä pri telovýchovných chvíľkach, pri všetkých formách pohybovej rekreácie, aj v športovom tréningu, resp. pri športových súťažiach.