Mnohí vyznávači funcarvingu ho považujú za “dokonalý” oblúk.
Lyžiar oblúkom jednoducho vyjazdí kruh. Ako to uskutoční ? Na začiatku oblúka najskôr priklonením trupu energicky preklopí lyže na vnútorné hrany a tlakom tela ich prehne. Postupne s ubúdajúcou rýchlosťou mení postavenie tela, čím plynulo zmenšuje hranenie lyží. Na konci 42° oblúka, pri opätovnom prejazde spádnice svahu sa lyže pohybujú už celkom na plochách. Dôležité je, aby lyžiar trpezlivo udržiaval v priebehu oblúka primerané hranenie lyží. Nedostatočné hranenie spôsobuje zosúvanie (driftovanie), a tým brzdenie lyží. Prílišné hranenie zasa zmenšuje polomer oblúka a vyvoláva veľké trenie, teda opäť brzdenie lyží. Podobnú pohybovú dilemu pri jazde v kruhu rieši krasokorčuliar v povinných cvikoch.
Zdroj
Vladimír Hellebrandt (2001): TECHNIKA A METODIKA CARVINGOVÝCH OBLÚKOV V ZJAZDOVOM LYŽOVANÍ. Vysokoškolské učebné texty, Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, str.42