Základná charakteristika: vytrvalostná atletická bežecká disciplína, ktorá sa uskutočňuje v členitom teréne. Na majstrovstvách sveta bežci súťažia v kategóriách mužov - míliarov na 4 kilometre, muži - vytrvalci na 12 kilometrov, ženy - míliarky na 4 kilometre, ženy - vytrvalkyne a juniori na 8 kilometrov, juniorky na 6 kilometrov. Počet štartujúcich je rôzny, podľa charakteru pretekov sa púohybuje od niekoľkých desiatok až po tisíce účastníkov. Na pretekoch súťažia väčšinou jednotlivci i družstvá. Poradie družstiev sa určuje na základe nižšieho súčtu umiestnení jednotlivých pretekárov, ktorí tvoria družstvo ( prví traja, príp. štyria pretekári). Štart i cieľ preteku sú väčšinou umietsnené na jednom mieste, trať je vytýčená v členitom teréne. V súčasnosti sa štart a cieľ nachádzajú v blízkosti športových štadiónov s príslušnou infraštruktúrou.
Stručná história: raritou tejto disciplíny je, že na prvých majstrovstvách Anglicka v roku 1876 zablúdili v teréne všetci štartujúci. Prvé medzištátne stretnutie v krose sa uskutočnilo medzi Anglickom a Francúzskom v roku 1898. V roku 1903 sa po prvý krát uskutočnili preteky s názvom Kros národov, ktoré sa stali predchodcom súčasných majstrovstiev sveta v tejto disciplíne. V rokoch 1904, 1912, 1920, 1924 bol kros zaradený aj do programu olympijských hier. Od roku 1973 sa v krose uskutočňujú oficiálne majstrovstvá sveta, ktoré organizuje Medzinárodná atletická federácia [1] (IAAF).
Výstroj: cezpoľní bežci - krosári používajú pri behu tretry s jedenástimi klincami, identické ako používajú bežci - vytrvalci.
Profil športovca: vysoký stupeň odolnosti voči záťaži a voči zmenám rytmu behu vzhľadom na členitosť vytýčenej bežeckej trate, vysoká úroveň psychickej odolnosti voči meniacim sa podmienkam počas behu v teréne, vysoká výkonnosť na hladkých stredných a dlhých atletických bežeckých tratiach.
[2] 
[3]
Foto: internet