Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 čoraz viac športovcov s intelektovým znevýhodnením dostávalo možnosť konfrontácie so svojimi rovesníkmi v zahraničí. Medzi najaktívnejších patrili futbaloví reprezentanti, ktorí sa pod hlavičkou Slovenského zväzu športovcov s intelektovým znevýhodnením zúčastnili 1. Majstrovstiev sveta v holandskom Hoogeveene 1994.
V krajine tulipánov si slovenská reprezentácia počínala skutočne vynikajúco, keď zverenci trénera Miroslava Izakoviča v konkurencii 12 štátov získali strieborné medaily. Navyše Ľuboš Matija bol vyhodnotený ako najlepší hráč turnaja a najlepším strelcom sa stal Blažej Petyko s 20 gólmi.
Pod kapitánskou taktovkou Miroslava Manduľáka sa o výrazný medzinárodný športový úspech pričinili brankár Ondrej Hudák, hráči Ľuboš Matija, Roman Guľáš, Marek Sládek a Jozef Guman (všetci OU Prešov), Blažej Petyko (OU Bratislava), Jaroslav Cirok, Štefan Koller a Patrik Franek (Klub športov ZO ZTŠČ Slovnaft), Miroslav Lysický (OU Trnava), Martin Bujnovský (OU Spišský Štiavnik), Ľubomír Didi (ÚSS Lučenec), Roman Kocúr (ÚSS Tvrdošín) a Jozef Čičmanec (OU Ladce). Členmi realizačného tímu boli aj vedúci výpravy Pavol Černák a Mudr. Marta Straková.
Na štadiónoch HZVV a Hoogeven v troch skupinách po štyroch účastníkoch. Naši futbalisti mali skutočne nahustený program, keď v rozpätí 12 dní museli odohrať 6 zápasov. V skupine C postupne porazili Grécko 37:0, silné Nemecko 4:0 a Dánsko 5:0. Znamenalo to prvenstvo v skupine a postup do štvrťfinále, kde sa hralo k. o. systémom. Nebezpečného súpera z Portugalska zdolali až v záverečnom finiši v pomere 4:2.
V semifinále narazila slovenská reprezentácia na domácich Oranjes, ktorí v rámci prípravy na šampionát odohrali 10 medzištátnych zápasov. Pred 5 000 divákmi a za prítomnosti televíznych kamier naši futbalisti po rýchlom góle Blažeja Petyka bez úhony prežili nápor súpera a čoraz viac začínali kontrolovať hru. Slovenskí futbalisti podali zodpovedný výkon a po víťazstve 2:0 zaslúžene získali palmu víťazstva. Svoju radosť z cenného víťazstva vyjadrili naši futbalisti čestným kolom okolo štadióna za uznanlivého diváckeho potlesku. O hre slovenskej futbalovej reprezentácie sa domáci vyjadrovali veľmi pochvalne – podľa nich hralo najelegantnejší futbal zo všetkých zúčastnených družstiev.
V deň finále i počas celého zápasu husto pršalo. Vo vyrovnanom zápase s kvalitným družstvom Rumunska (víťaz Paralympiády v Madride 1992) sa presadili fyzicky zdatní a skúsenejší súperi, ktorí zvíťazili v pomere 2:0 a obsadili tak prvé miesto. Druhé miesto obsadilo Slovensko, tretie Belgicko a štvrté skončilo domáce Holandsko.
Zľava: Ľuboš Matija (najlepší hráč), Miroslav Izakovič (hlavný tréner), Blažej Petyko (najlepší strelec)
Strieborní medailisti z majstrovstiev sveta v Hoogeveene, 1994
Zľava: Slovenský kapitán reprezentácie Miroslav Mandulák s nemeckým reprezentantom a rozhodcom
Slovenskí futbalisti s holandskými dobrovoľníčkami
Radosť futbalového tímu a členov slovenskej výpravy zo striebornej medaily
Autor textu: Miroslav Izakovič