Skok o žrdi

Vložil(a) administratorius, Št, 14/04/2011 - 18:24

Základná charakteristika: pohybovo jedna z najnáročnejších individuálnych ľahkoatletických technických disciplín. Skokan prekonáva latku, umiestnenenú horizontálne na stojanoch v určitej výške, pomocou žrde. Skok o žrdi je jedinou skokanskou atletickou disciplínou, v ktorej je povolené používať športové náčinie - žrď. Táto disciplína sa uskutočňuje v žrďkárskom sektore, ktorý sa skladá z rozbežiska s dĺžkou 45 metrov a šírkou 1,22 metra. Na konci rozbežiska, pod jeho úrovňou, sa nachádza kovová skrinka pre zasunutie žrde, ktorá je dlhá 80 centimetrov, hlboká 20 centimetrov a na konci široká 15 centimetrov. Za rozbežiskom sa nachádza doskočisko s posuvnými stojanmi vpred a vzad, na ktorých je horizontálne umiestnená latka. Latka, dlhá 450 centimetrov, sa ukladá na nosné kolíky umiestnené na stojanoch. Doskočisko je z molitanu, resp. z penového materiálu s minimálnou hrúbkou 150 centimetrov. a má na začiatku výrez, v do ktorého je v podstate zapustená zásuvná skrinka na žrď. Základná výška, na ktorej atléti začínajú súťaž, je určená organizátorom v propozíciách príslušnej súťaže, podobne je uvedená v propozíciách aj postupnosťou, akou sa bude latka v súťaži zvyšovať. Poradie, v akom budú atléti štartovať sa určuje pred súťažou žrebom. Každý atlét má možnosť sám si vybrať výšku, na ktorej súťaž začne, táto však nesmie byť nižšia ako je určená základná výška v príslušnej súťaži. Rovnakú možnosť má súťažiaci aj pri ďalších výškach v priebehu súťaže. Atlét má na každej výške tri pokusy, ak je neúspešný v troch pokusoch za sebou, v súťaži končí. Pretekár si môže ponechať nevyčerpaný pokus, resp. nevyčerpané pokusy na príslušnej výške na ďalšiu výšku s tým, že na nej môže absolvovať už iba odložené pokusy. Skokanská žrď sa vyrába z rôznych ľahších materiálov, jej povrch je hladký. Rôzna je aj dĺžka a priemer skokanskej žrde. V súčasnosti sa používajú najviac žrde vyrobené z uhlíkových vlákien, alebo z laminátu, ktoré sú síce ťažšie ako hliníkové, ale sú omnoho pružnejšie a lepšie absorbujú vibrácie, ktoré vznikajú počas pokusu žrďkára. Výber žrde pri pokuse ovplyvňujú najmä fyzické predpoklady atléta, najmä jeho výška a hmotnosť, ďalej rýchlosť rozbehu pri pokuse a aktuálna súťažná výška, v ktorej sa latka nachádza. Najlepší pretekári používajú počas súťaže viacero rôznych žrdí. Žrď môže byť omotaná najviac dvoma vrstvami lepiacej pásky, na konci má zaguľatenú špičku. Kvalitné skoky sú na úrovni od 570 centimetrov vyššie. Pri skoku o žrdi často hrozí nebezpečie úrazu, čo vyplýva z celkovej náročnosti tejto disciplíny.

Stručná história: Skok s pomocou žrde praktizovali ľudia už v dávnych dobách na prekonávanie prírodných prekážok ( menšie vodné toky, močiare a pod.). Pôvod skoku o žrdi podľa historických prameňov siaha až do staroveku. Ako oficiálna disciplína bol skok o žrdi zaradený do programu atletických súťaží prvý krát v roku 1812 v Anglicku, v roku 1857 bola táto ľahkoatletická disciplína v programe univerzitných pretekov v Cambridgei. Ženy súťažili v skoku o žrdi v podstate od začiatku atletického novoveku, do programu majstrovstiev sveta sa dostali až v roku 1999 a do programu olympijských hier potom v roku 2000 v austrálskom Sydney. Zvyšovanie výkonnosti atlétov a dosahovanie kvalitnejších výkonov v histórii skoku o žrdi záležalo najviac zo všetkých ľahkoatletických disciplín od stupňa vývoja materiálov používaných na konštrukciu skokanskej žrde. Svbetový rekord mužov sa za 80 rokov zlepšil o viac ako 2 metre. Hlavné mesto Slovenska, Bratislava, sa stala dva krát miestom vytvorenia svetového rekordu v skoku o žrdi mužov vďaka fenomenálnemu ukrajinskému žrďkárovi Sergejovi Bubkovi, ktorý tu v roku 1984 vytvoril svetový rekord výkonom 585 centimetrov a v roku 1988 svetový rekord výkonom 605 centimetrov. Príbuznou rozšírenou disciplínou je skok o žrdi do diaľky, ktorý však nebol uznaný ako atletická diciplína na špičkových úrovniach.

Technika: pred pokusom si atlét nastaví stojany s latkou podľa svojich predstáv a označí svojimi špecifickými značkami umiestnenými na rozbežisku dôležité body, pri ktorýzch vykonáva jednotlivé úkony pokusu počas rozbehu. Skokan sa postaví na východziu značku a uchopí pod určitým uhlom obomi rukami žrď vo vzdialenosti od 4,9 až 5,1 metra od jej vzdialenejšieho konca. V tejto fáze zároveň skontroluje smer a rýchlosť vetra. Následne sa rozbehne a zvyšovaním frekvencie bežeckých krokov sa snaží o dosiahnutie čo najvyššej rýchlosti rozbehu, ktorá sa pohybuje od 32 do 34 kilometrov za hodinu. Rýchlosť rozbehu priamoúmerne vplýva na šancu na dosiahnutie kvalitného výkonu. Atlét postupne, ako sa približuje na koniec rozbežiska, púšťa vzdialený koniec žrde smerom nadol a pripravuje sa na zasunutie žrde do zásuvnej skrinky na konci rozbežiska. V tejto fáze atlét znižuje bežeckú rýchlosť asi na 28 kilometrov za hodinu, čím zlepšuje podmienky pre udržanie rovnováhy. Na konci rozbežiska atlét zasunie žrď do zásuvnej skrinky pod uhlom asi 20° k povrchu rozbežiska, odrazí sa od povrchu a zavesí sa na žrď, ktorá sa pod hmotnosťou znásobenou rýchlosťou rozbehu začne ohýbať. Ohybnosť žrde spolu s rozbehovou rýchlosťou vymrští atléta do polohy, v ktorej sa ocitne dolu hlavou. Žrď sa vplyvom ohybnosti a pružnosti materiálu postupne vyrovnáva, atlét v tejto fáze musí udržať vystreté nohy a telo čo najbližšie k žrdi. Keď sa žrď celkom vystrie, atlét uskutoční plynule obrat a dostane sa nad latku najprv dolnými končatinami, potom hrudníkom, hlavou a napokon rukami. Zároveň musí žrď odtalačiť od seba.

Profil športovca: výška okolo 185 centimetrov, hmotnosť sa pohybuje okolo 80 kilogramov, u žien sa výška pohybuje okolo 170 centimetrov a hmotnosť okolo 60 kilogramov, výrazne vyvinuté brušné svalstvo a svalstvo ramien, výborná koordinácia pohybov v krátkom časovom úseku, kvalitná gymnastická príprava, všestrannosť, výborná schopnosť koncentrácie na aktuálny pokus, vysoká úroveň predstavivosti, ktorá zabezpečuje predstavenie si pokusu pred jeho realizáciou, atlét sa musí efektívne vysporiadavať s pocitom strachu .

Slovenské rekordy:

Muži: 541 cm Rudof Haraksim, Fribourg, Švajčiarsko, 23.08.2003

M-22: 541 cm Rudof Haraksim, Fribourg, Švajčiarsko, 23.08.2003

Juniori: 515 cm Marián Žigala, Banská Bystrica, Slovensko, 13.07.1983

Dorastenci: 490 cm Tomáš Ondrejko, Thessaloniki, Grécko30.06.2006

Žiaci: 435 cm Tomáš Ondrejko, Uherské Hradiště, Česko 18.09.2004

Ženy: 410 cm Slavomíra Sľúková, Novo Mesto, Slovinsko,12.07.2006

410 cm Slavomíra Sľúková, Dubnica nad Váhom, 30.06.2007

Ž-22: 381 cm Slavomíra Sľúková, Dubnica nad Váhom, 13.07.2002

Juniorky: 401 cm Dana Čížková, Uherské Hradiště, Česko 09.06.2007

Dorastenky: 401 cm Dana Čížková, Uherské Hradiště, Česko 09.06.2007

Žiačky: 380 cm Dana Čížková, Kutná Hora, Česko, 17.05.2006