Skeleton

Verzia pre tlačOdoslať priateľoviPDF verzia

Základná charakteristika:  individuálny zimný šport pri ktorom pretekár leží na nízkych saniach hlavou dopredu  a vo veľkej rýchlosti sa spúšťa dolu ľadovým tobogánom (koridorom, korytom). Pretekári dosahujú rýchlosť až 135 km/h. Jazdí sa na sánkarskych, resp. bobových dráhach. Na betónových tobogánoch pokrytých vrstvou technického ľadu je množstvo rôznych zákrut. Dráhy majú dĺžku cca 1500 metrov a šírku cca 1,4 metra. Sklon trate je obvykle od 8 do 15 percent. Krátko pred jazdou sa meria teplota sklzníc, ktorá nesmie prekročiť teplotu v priestore štartu o viac ako 4°C. Teplota sa meria prvý krát jednu hodinu pred začiatkom pretekov a potom každých 30 minút od začiatku pretekov.   

Stručná história: skeleton vznikol z cresty, starých pretekárskych saní, z ktorých sa neskôr vyvinuli aj boby. V jazde na creste sa po prvý krát oficiálne súťažilo v roku 1892 vo Švajčiarsku. V roku 1905 sa v jazde na crestách pretekalo aj v Rakúsku a v roku 1906 sa uskutočnili prvé majstrovstvá sveta. Medzinárodná bobová a tobogánová federácia (FIBT) bola založená v roku 1923 a hneď nato sa tieto preteky zaradili do programu zimných olympijských hier. Opätovne, po dvadsiatich rokoch, sa cresta opäť objavila v programe zimných olympijských hier v roku 1948 vo švajčiarskom  St. Moritzi. Väčšiu obľubu získla skeleton v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Názov vznikol podľa nízkeho podvozku (skeletu) sánok. Ženy oficiálne súťažia v skeletone od roku 1996. Na zimných olmypijských hrách mal skeleton premiéru v roku 2002 v americkom Salt Lake City.      

Taktika: Po signále štartéra zhasne červené a rozsvieti sa zelené svetlo. Pretekár má vtedy 30 sekúnd na odštartovanie. Čas sa začne merať vo chvíli, keď predná časť skeletonu prejde pri štartovej fotobunke.

Technika: pretekár štartuje zo štartovacích blokov a na prvých cca 50 metrov sa snaží vyvinúť čo najväčiu bežeckú rýchlosť, pričom skeleton tlačí pred sebou. Rýchlosť rozbehu priamo podmieňuje rýchlosť skeletonu na dráhe. Pred naskočením sa pretekár odrazí obomi nohami od zeme a zaujme polohu dolu hlavou v smere jazdy na skeletone. Správna poloha na skeletone je dôležitá pre jeho ďalšie ovládanie počas jazdy. Počas jazdy pretekár zvyšuje rýchlosť skeletonu prenášaním váhy tela na strany. V cieli brzdí nohami a skeletonom.

Výstroj: vyžadujú sa pri súťažiach povinne chrániče lakťov, pretekári si často chránia i ďalšie časti tela vypchávaním kombinézy. Kombinéza je hladká a priliehavá. Skeleton je konštruovaný tak, že vo veľkej miere absorbuje nárazy počas jazdy. Je vyrobený zo sklolaminátu  a z ocele. Celková hmotnosť s pretekárom zvyčajne neprevyšuje u mužov 115 kg a u žien 92 kg. Skeleton je široký 45 cm a dlhý od 80 do 120 cm. Váha skeletonu je u mužov maximálne 43 kg a u žien maximálne 35 kg. Skeleton má odnímateľné nastaviteľné sklznice. Súčasťou výstroje je aj integrálna prilba, ktorá je rovnaká akú používajú lyžiari - zjazdári s ďalšími bezpečnostnými prvkami. Obuv je rovnaká ako u atlétov - bežcov na 100 m a v prednej časti podrážky je umiestnených 8 hrotov s dĺžkou 7 mm, ktoré uľahčujú beh na ľade pri štarte.

Profil pretekára: silné dolné končatiny, dostatočná sila vyvíjajúca tlak, dobrá relaxácia a sústredenie pred štartom pre zapamätanie trate, schopnosť odolávať vysokému preťaženiu v zákrutách (až 4 G).

Organizácie:  Medzinárodná bobová a tobogánová federácia

 

 

Vaše hodnotenie: Žiadne Priemer: 5 (4 votes)