Základná charakteristika: bežecká súťaž jednotlivcov a štafiet, v ktorej sa beží určená trať na čas po dráhe s kontrolnými stanovišťami. V súčasnosti sa orientačnému behu na súťažnej úrovni venuje vyše 800 tisíc mužov a žien v asi 50 krajinách sveta. Žiaden pretekár nepozná vopred určenú trasu preteku ani mapu, ktorú bude pri preteku používať. Súťažiaci na mieste štartu dostanú topografickú mapu podľa ktorej budú súťažiť. Štartuje sa v určených intervaloch. Pretekári s pomocou použitia topografickej mapy a kompasu sa musia ľubovoľnou, zvolenou trasou dostať na jednotlivé kontrolné stanovišťa podľa určeného poradia, na ktorých sú zariadenia, ktorými pretekár potvrdí svoju prítomnosť  na kontrolnom stanovišti ( v súčasnosti sa používa i špeciálna mapa s elektronickým čipom). Víťazom je pretekár, ktorý prebehne všetkými určenými kontrolnými stanovišťami v najkratšom čase. Okrem kontrolórov na trati sú rozmiestnení i ďalší pozorovatelia, aby sa eliminovalo riziko nedovolenej spolupráce pretekárov,resp. možných nekorektností v pretekoch. Súťaží sa na krátkej, strednej a dlhej trati a niekedy sa súťaží i etapovo niekoľko dní. Pre súťažiacich sú určené limity, v ktorých musia dobehnúť do cieľa. U profesionálov sú dĺžky a limity rôzne, napr. 10 až 20 km za 90 minút u mužov a 7 až 15 km za 75 minút u žien. 

Stručná história: šport pôvodne vznikol z vojenského cvičenia vo švédskej armáde v roku 1895. Neskôr, začiatkom minulého storočia, ho začali ľudia, ktorí radi behali v prírode, pestovať ako rekreačný šport. Následne sa rozšíril do ostatných častí Európy, Ázie a Severenej Ameriky. V roku 1961 bola založená Medzinárodná federácia orientačného behu (IOF). Majstrovstvá sveta sa po prvý krát uskutočnili vo Fínsku v roku 1966. V súčasnosti sa majstrovstvá sveta uskutočňujú každé dva roky. V orienačnom behu sa organizuje i Svetový pohár. Najúspešnejší v tomto športe sú Škandinávci.           

Výstroj: športové oblečenie z pevnej látky, ktoré odvádza teplo a vlhkosť, špeciálna šahká, vodovzdorná obuv s kovovými, resp. gumenými klincami (štupľami), ručný kompas, ktorý má základnú dosku naplnenú tekutinou, ktorá eliminuje otrasy, topografická mapa, podľa ktorej sa pretekár orientuje v teréne a identifikuje jednotlivé znaky v teréne ( v príprave sa používa mierka 1:5000, v súťažiach 1:10 000, alebo 1:15 000), kontrolné vlajky ktoré označujú kontrolné body.     

Profil pretekára: výborne trénovaný bežec s dobrou svalovou a kardiovaskulárnou kapacitou, správna orientácia v teréne podľa pomôcok, resp. čítanie v topografickej mape počas intenzívneho behu, skúsenosť s behom v neznámom teréne.

Organizácie:  Medzinárodná federácia orientačného behu (IOF), Slovenský zväz orientačných športov (SZOŠ)