  
História paralympíjských hier Paralympijské hry sú obdobou olympijských hier. Sú určené pre vrcholových športovcov z celého sveta, ktorí sú zdravotne znevýhodnení. Význam slova "paralympijské" znamená „paralelné, súbežné“ s olympijskými, nie je to teda slovo odvodené od slova paraplegik, paraplegický. Paralympijské hry sa konajú každé dva roky, pričom sa pravidlene striedajú letné a zimné paralympiády, a to bezprostredne po klasických letných a zimných olympijských hrách. Od roku 1988 sa paralympijské hry tradične konajú v mieste usporiadania klasických olympijských hier a to na základe uzatvretia dohody medzi Medzinárodným olympijským výborom a Medzinárodným paralympijským výborom (pred rokom 1992 sa nazýval Medzinárodný koordinačný výbor ). Paralympijské hry uznávajú v prvom rade športové výkony účastníkov, nie ich postihnutie. Športovci na paralympijských hrách sa delia do kategórií na paraplegikov, kvadruplegikov, amputovaných, zrakovo postihnutých, spastikov, športovcov s ostatnými postihnutiami pohybového aparátu („les-autres“) a športovcov s mentálnym postihnutím (v súčasnosti na PH neštartujú).
Podobne, ako u olympionikov, aj paralympionici musia splniť tvrdé kvalifikačné limity. Až po splnení tejto podmienky sa môžu zaradiť do národného paralympijského družstva. Väčšina paralympijských športov je totožná s olympijskými športami, samozrejme s príslušnými úpravami pravidiel tak, aby vyhovovali funkčným schopnostiam športovcov. Okrem toho existuje niekoľko výlučne paralympijských športov. Názov paralympiáda sa pomerne často a mylne zamieňa s názvom špeciálna olympiáda, kde súťažia výlučne mentálne postihnutí športovci. Mentálne postihnutí športovci donedávna súťažili aj na paralympijských hrách (v súčasnosti majú pozastavený štart až do vyriešenia novej zdravotnej klasifikácie), ale pri špeciálnych olympiádach sa kladie dôraz na účasť, zatiaľčo pri paralympiádach na špičkový športový výkon. Začiatky paralympizmu siahajú do roku 1944, keď britská vláda vytvorila liečebno-rehabilitačné centrum pre vojenských vyslúžilcov - vozičkárov s poranením chrbtice, ktoré viedol Sir Ludwig Guttmann - neurochirurg nemocnice v Stoke-Mandeville v Aylesbury. Súčasťou liečby bolo oboznámenie pacientov s niektorými druhmi športu, čo neskôr, 28. júla 1948, viedlo k vzniku súťaže, na ktorej sa zúčastnili 16 pacienti z viacerých rehabilitačných stredísk. Táto súťaž bola prvými stoke-mandevillskými hrami, a nebolo náhodou, že sa konali v rovnakom čase ako olympijské hry v Londýne. O štyri roky neskôr, v roku 1952, sa na týchto hrách objavili aj pretekári z Holandska, a tak sa zrodilo medzinárodné hnutie známe pod názvom medzinárodné stoke-mandevillské hry vozičkárov, považované za predchodcu paralympijských hier. Sir Ludwig Guttmann
Sir Ludwig Guttmann, zakladateľ športu pre postihnutých, úspešne presadil svoju koncepciu paralympijských hier v roku 1960 (Rím) a v roku 1976 aj svoju koncepciu zimných paralympijských hier. Od roku 1960, kedy sa konali olympijské a paralympijské hry v Ríme, došlo k prudkému rozvoju paralympijských hier. V súčasnosti je prezidentom Medzinárodného paralympijského výboru (IPC) Sir Philip Craven. Sir Philip Craven
PREHĽAD LETNÝCH PARALYMPIJSKÝCH HIER: 1960 – RÍM, TALIANSKO Pretekalo 400 športovcov z 23 krajín sveta. Prvé športové hry v olympijskom štýle pre postihnutých športovcov, ktoré sa konali na rovnakom mieste ako klasické olympijské hry. Súťažili len vozičkári s poškodením chrbtice.
1964 – TOKIO, JAPONSKO Pretekalo 390 športovcov z 22 krajín sveta. Súťažili len vozičkári s poškodením chrbtice. Predstavili sa tu nové športy, ako napr. jazdy vozičkárov na 60 m, štafeta na 240 m, slalom, vzpieranie a hod diskom. V Tokiu sa po prvýkrát objavila paralympijská vlajka, hymna a plagát. Paralympijské hry podporila japonská kráľovská rodina. V roku 1964 bola založená Medzinárodná organizácia telesne postihnutých športovcov (ISOD).
1968 – TEL AVIV, IZRAEL Pretekalo 750 pretekárov z 29 krajín. V roku 1968 sa paralympijské hry konali v Tel Avive, nakoľko usporiadateľ olympijských hier – Mexiko - malo veľké problémy s ubytovaním paralympionikov. Súťažili len vozičkári s poranením chrbtice.
1972 – HEIDELBERG, NEMECKO Zúčastnilo sa 1 000 športovcov zo 44 krajín. Súťažili len vozičkári s poranením chrbtice. V niektorých ukážkových disciplínach pretekali aj nemeckí zrakovo postihnutí športovci, čo predchádzalo neskoršiemu zaradeniu športového programu zrakovo postihnutých do programu paralympijských hier.
1976 – TORONTO, KANADA Štartovalo tu 1 600 športovcov zo 42 krajín. Hry boli pomenované ako Torontolympiáda. Paralympijské hry v Toronte boli prvou paralympiádou, na ktorej štartovali spoločne aj amputovaní, les autres a zrakovo postihnutí športovci.
1980 – ARNHEM, HOLANDSKO Po bojkote olympijských hier v Moskve pretekalo v Arnheme 2 500 športovcov zo 42 krajín sveta. Súťažili vozičkári s poškodením chrbtice, amputovaní, les autres, zrakovo postihnutí a po prvýkrát aj športovci s poškodením mozgu – spastici. Organizácie športovcov s príslušným postihnutím (poškodenie chrbtice/vozičkári, telesne postihnutí, zrakovo postihnutí a spastici) vyjadrili potrebu vzniku spoločného koordinačného orgánu pre paralympiády. V roku 1980 zomrel Sir Ludwig Guttmann. V roku 1982 – s cieľom zabezpečovať organizáciu paralympijských hier bol založený Medzinárodný koordinačný výbor Svetovej organizácie postihnutých športovcov (ICC = International Coordinating Committee).
1984 – NEW YORK, SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ / STOKE MANDEVILLE, ANGLICKO V New Yorku štartovalo 1 700 športovcov a v Stoke Mandeville 2 300 športovcov celkom zo 42 krajín sveta. Paralympijské hry sa konali na dvoch miestach - oddelené Atlantickým oceánom; v Stoke Mandeville - prebiehali športové disciplíny vozičkárov, zatiaľčo ostatné postihnutia (amputovaní, les autres a zrakovo postihnutí ) štartovali v Nassau na Long Islande v New Yorku. V roku 1984 boli po prvýkrát paralympijské hry centrálne riadené jedným medzinárodným orgánom.
1988 – SOUL, KÓREA Štartovalo 3 053 športovcov zo 61 krajín sveta. Po prvý raz mohli paralympionici využívať všetky hlavné olympijské zariadenia a pretekať na tých istých športoviskách ako olympionici.
1992 – BARCELONA, ŠPANIELSKO Pretekalo 3 020 športovcov z 82 krajín. Súťažili vozičkári s poranením chrbtice, amputovaní, les autres, zrakovo postihnutí a spastici. Paralympijské hry v Barcelone mali po prvý raz svoj vlastný televízny signál a bohatosť televíznych prenosov a informácii v tlači a rozhlase nemala obdoby. Paralympiáda v Barcelone prilákala viac ako 1,3 milióna divákov. V Madride mali svoje súťaže v atletike, plávaní, basketbale, futbale a v stolnom tenise športovci s mentálnym postihnutím. Od roku 1992 - Medzinárodný koordinačný výbor (ICC = International Coordinating Committee) nahradil nový riadiaci orgán – Medzinárodný paralympijský výbor (IPC = International Paralympic Committee ), ktorý od r. 1997 sídli v Bonne (Nemecko).
1996 – ATLANTA, SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ Zúčastnilo sa 3 195 športovcov zo 103 krajín sveta. Súťažili vozičkári s poranením chrbtice, amputovaní, les autres, zrakovo postihnutí, spastici a mentálne postihnutí. Do športového programu bolo zaradených 17 medailových paralympijských športov a ďalšie dva nové športy boli predvedené ako ukážkové (jachting a ragby). Počas paralympiády bezplatne pracovalo 10.000 dobrovoľníkov. Po prvýkrát sa predávali vstupenky a práva na televízne vysielanie. Počas paralympiády bolo utvorených viac ako 220 nových svetových rekordov.
2000 – SYDNEY, AUSTRÁLIA Zúčastnilo sa 3 824 športovcov zo 122 krajín sveta (123 s Východným Timorom vystupujúcim pod vlajkou IPC) v programe paralympijských hier Sydney 2000 boli súťaže v 18 druhoch športu – pričom 14 z nich je rovnako v programe olympijských hier, ostatné 4 – výlučne paralympijské sú boccia, goalball, vzpieranie (powerlifting) a ragby. Bolo rozdelených 1 658 medailí. Novými športami v Sydney boli jachting a ragby vozičkárov, ktoré sa ako ukážkové prezentovali na Paralympijských hrách 1996 v Atlante.
2004 – ATÉNY, GRÉCKO Zúčastnilo sa 3 806 športovcov zo 136 krajín sveta, v programe paralympijských hier Atény 2004 boli súťaže v 19 druhoch športu. Prvý krát súťažili ženy v džude a volejbale. Novým športom bol futbal s 5 hráčmi na strane. Padlo 304 svetových rekordov a 448 paralympijských rekordov. Bolo rozdelených 1 658 medailí. Organizátori predali najviac vstupeniek v histórii PH a to 1,1 milióna. Novým športom v Aténach bol futbal s 5 hráčmi.
2008 – PEKING, ČÍNA Zúčastnilo sa 4 011 športovcov zo 146 krajín sveta. V programe boli súťaže v 20 druhoch športu. Novým športom bolo veslovanie. Bolo rozdelených 1 431 medailí. Bolo vykonaných 1155 dopingových kontrol (len 3 boli pozitívne). Tieto PH budú nezabudnuteľne zapísané v pamäti účastníkov a návštevníkov Pekingu a Hong Kongu. Najmodernejšie športové stánky, fantastická atmosféra, vynikajúce podmienky pre prácu médií a k tomu milí ľudia museli očariť každého. Slovenská paralympijská výprava, v ktorej bolo 36 športovcov svojími výkonmi a dosiahnutými výsledkami /2 zlaté, 3 strieborné, 1 bronzová medaila a 22 ďalších umiestnení do 8.miesta/ urobila Slovensku dobré meno a prispela k jej pozitívnemu obrazu a vnímaniu 1,5 miliardového národa. Zoberme len, že vôbec prvá zlatá medaila udelená na PH v Pekingu Veronike Vadovičovej bola medializovaná tak, že jej fotka sa objavila na titulných stranách nie len v „China daily news“ /vychádza v dennom náklade 5 mil. výtlačkov/, ale i ďalších svetových periodikách a obletela celý svet a Veronika sa stala na začiatku hier najpopulárnejšou športovkyňou. No a k tomu ešte pridáme 4 naše medaile v jednom z najpopulárnejších športov v Číne /ak nie vôbec najpopulárnejšom/ v stolnom tenise.
PREHĽAD ZIMNÝCH PARALYMPIJSKÝCH HIER: Prvé zimné paralympijské hry majú svoj pôvod v Örnsköldsvikských hrách vo Švédsku, ale až zimné paralympijské hry v Tignes/Albertville v roku 1992 boli usporiadané na tom istom mieste ako zimné olympijské hry. Tieto zimné paralympijské hry boli zároveň posledné, ktoré sa konali v tom istom roku ako letné paralympijské hry. Po nich sa olympijský cyklus posunul o dva roky tak, aby sa PH a ZPH po vzore OH a ZOH striedali s rozdielom dvoch rokov. 1976 ÖRNSKÖLDSVIK (Švédsko)
Počet zúčastnených krajín: 14, počet športovcov a členov doprovodu: 250 Pretekali kategórie zrakovo postihnutých a amputovaných športovcov. Ukážkovou disciplínou boli preteky na sánkach
1980 GEILO (Nórsko) Počet zúčastnených krajín: 18, počet športovcov a členov doprovodu: 350 Pretekali všetky kategórie postihnutí pohybového aparátu. Ukážkovou disciplínou bol zjazd na sánkach.
1984 INNSBRUCK (Rakúsko) Počet zúčastnených krajín: 22, počet športovcov a členov doprovodu: 350 Pretekali všetky kategórie postihnutí pohybového aparátu.
1988 INNSBRUCK (Rakúsko) Počet zúčastnených krajín: 22, počet športovcov a členov doprovodu: 397 Pretekali všetky kategórie postihnutí pohybového aparátu.
1992 TIGNES/ALBERTVILLE (Francúzsko) Počet zúčastnených krajín: 24, počet športovcov a členov doprovodu: 475 Pretekali všetky kategórie postihnutí pohybového aparátu a zrakovo postihnutí. Ukážkovými disciplínami bolo zjazdové a bežecké lyžovanie mentálne postihnutých športovcov.
1994 LILLEHAMMER (Nórsko) Počet zúčastnených krajín: 31, počet športovcov a členov doprovodu: 1 000 Pretekali všetky kategórie postihnutí pohybového aparátu a zrakovo postihnutí. Novými športami sa stali ľadový hokej a rýchlokorčuľovanie na sánkach. Ukážkovými disciplínami boli bežecké disciplíny pre mentálne postihnutých športovcov.
1998 NAGANO (Japonsko)
Počet zúčastnených krajín: 32, počet športovcov a členov doprovodu: 1 160 Pretekali všetky kategórie postihnutí pohybového aparátu, zrakovo postihnutí a mentálne postihnutí. Ukážkovou disciplínou bol kurling vozičkárov.
2002 SALT LAKE CITY (USA)
Počet zúčastnených krajín: 36, počet športovcov a členov doprovodu: 416 Pretekali všetky kategórie postihnutí pohybového aparátu, zrakovo postihnutí, mentálne postihnutí mali zákaz štartu.
2006 TURÍN (Taliansko) Počet zúčastnených krajín: 39, počet športovcov a členov doprovodu: 477 Pretekali všetky kategórie postihnutí pohybového aparátu, zrakovo postihnutí, mentálne postihnutí mali zákaz štartu. Po prvý krát sa súťažilo v kurlingu na vozíku, tento šport sa stal oficiálnou súčasťou programu. Použitá literatúra: GAJDOŠ, A.: Osobnosti slovenského športu 1896 - 2010. Martin, 2010. WISTEROVÁ, Z. - BENICKÝ, R.: Slovenská pamätnica Zimných paralympijských hier - Lillehammer 1994, Nagano 1998, Salt Lake City 2002. Bratislava, 2002. WISTEROVÁ, Z. - BENICKÝ, R.: Atény 2004 - XII. paralympijské hry. Krupina, 2005. WISTEROVÁ, Z. - BENICKÝ, R.: Peking 2008 - XIII. paralympijské hry. Bratislava, 2009.
Elektronické pramene: www.spv.sk (oficiálna stránka Slovenského paralympijského výboru)
Archívne pramene: Archív Slovenského paralympijského výboru. |
|||
