Beh na 400 metrov

Verzia pre tlačOdoslať priateľoviPDF verzia

Základná charakteristika: ľahkoatletická bežecká disciplína na atletickom ovále, nazývaná aj ako najdlhší šprint.  Jedna z najťažších ľahkoatletických disciplín. Časť behu bežec za absolvuje za hranicou anaeróbneho prahu, posledných 100 metrov beží na kyslíkový dlh.

Stručná história: prvý krát v histórii sa pretekalo na obdobnej štvrťmíľovej trati na pretekoch oxfordskej Exeter College v roku 1850. V prepočte to bolo cca 402 metrov. Na Hrách Olympiády sa beh na 400 metrov predstavil už v roku 1986 v gréckych Aténach. V začiatkoch sa nebehal tento beh v dráhach, preto bola významným faktorom taktika bežcov pri fyzických kontaktoch a kolíziach. Od roku 1908 sa behá v samostatných dráhach. Ženy bežali túto trať na Hrách Olympiády po prvý krát v japonskom Tokiu v roku 1964. Ženy aj muži bežali "štvorstovku" aj na prvých Majstrovstvách sveta v atletike vo fínskych Helsinkách. Na tomto významnom podujatí zvíťazila vtedy československá reprezentantka Jarmila Kratochvílová vo svetovom rekorde časom 47,99 a na druhom mieste skončila Taťána Kocembová. Slovenka Anna Chmelková sa stala majstrekou Európy v behu na 400 metrov žien v roku 1966.    

Taktika: na štarte majú pretekári medzi sebou väčšie hendikepy, nakoľko bežci prebehnú dve zákruty. Po štarte bežci nebežia viac ako na 90 percent svojho maxima, lebo najväčším nebezpečím je tzv. "prepálený štart" po ktorom bežcovi v závere preteku chýbajú sily ( tzv. "stvrdne"). Maximálnu rýchlosť bežci dosahujú v druhej polovici úvodnej rovinky, do druhej zákruty nesmú vbiehať s pocitom únavy. Udržanie konštantnej rýchlosti je nutné pri výbehu z druhej zákruty, čím pretekár zabráni nadmernej strate energie a stuhnutiu svalstva. Zvýhodnení sú pretekári vo vonkajších dráhach. Bežci v cieľovej rovinke strácajú rýchlosť. Dôležité je udržanie rýchlosti na jednotlivých 100 metrových úsekoch v rozpätí od 10 do 12 sekúnd.

Technika: dynamický štart, bežecký krok je dlhší ako v kratších šprintoch, eliminácia odstredivej sily pri behu v zákrutách.   

Výstroj: atletické šprintérske tretry bez päty s maximálne 11 klincami dlhými 9 mm.

Profil športovca: fyzicky a psychicky mimoriadne odolný, dobre silovo vybavený s vysokou schopnosťou odolávať bolesti, schopnosť efektívne narábať so silami  a rovnomerne ich rozložiť v krátkom časovom úseku nakoľko nie je možné bežať maximálnou rýchlosťou viac ako 7 sekúnd, výška u mužov 180 cm a viac, hmotnosť okolo 75 kg, u žien 168 cm a okolo 60 kg, vysoká schopnosť vytrvalosti v rýchlosti.    

Slovenské rekordy:

Muži:

Dospelí      45,32 s   Štefan Balošák, Atlanta, USA,  27.07.1996 

Muži-22      45,59 s    Ľuboš Balošák, Dráma, Grécko, 08.08.1987

Juniori        47,16 s    Roman Hollý, Velenje, Slovinsko, 21.06.2006

Dorast        47,75 s    Roman Turčáni, Belehrad, Srbsko, 26.07.2007

Ženy:

Dospelí      51,98 s   Jozefína Čerchlanová, Edinburgh, Anglicko, 27.07.1974

Ženy-22     51,98 s   Jozefína Čerchlanová, Edinburgh, Anglicko, 27.07.1974

Juniori       53,60 s    Gabriela Sedláková, Praha, Česko, 19.08.1986 

Dorast       54,09 s   Alexandra Štuková, Thésalloniki, Grécko,  30.06.2006

Svetové rekordy:

Muži:          43,18 s  Michael Johnson (USA) , Sevilla, Španielsko, 26.08.1999

Ženy:         47,60 s  Marita Koch (NDR), Canberra, Austrália, 06.10.1985

 

Michael Johnson Sydney2000.jpg 

Michael Johnson

 

Vaše hodnotenie: Žiadne Priemer: 5 (1 vote)