30 rokov zrakovo znevýhodnených športovcov v paralympijských športoch – 47 medailí

Verzia pre tlačOdoslať priateľoviPDF verzia

Autor textu: Ing. Štefan Kopčík, 7.9.2020, Poprad

Samostatný športový zväz športovcov so zrakovým postihom vznikol 29.8.1990 s názvom Sekcia nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska. Bol som vyzvaný aby som spracoval „moje dospelé dieťa“ a jeho význam v parašportoch. Materiálu je veľa a pohľad na ich dôležitosť môže byť rôzny. Toto je môj pohľad. Sekcia bola v názve zväzu preto ponechaná, lebo zrakovo znevýhodnení športovci potrebujú ku svojej činnosti vidiacich spolu športovcov, navádzačov, asistentov atď. a samozrejme trénerov, rozhodcov atď., a tak sa cítia súčasťou všetkých športovcov a zároveň aj súčasťou všetkých zrakovo znevýhodnených, ich rodín a priateľov.

Ešte pred pandémiou zapríčinenej COVID-19 18.2.2020 boli oslavy 25.výročia SPV. Chýbali mi tam viacerí paralympijskí medailisti, i mnohí z trénerov, ktorí im pomohli. Komentátor Stano Ščepán mi dal otázku ako sa mi pracovalo s prvou predsedníčkou Helenou Hankovou...teraz poviem ako vidím prácu predsedov SPV počas svojho 23 ročného pôsobenia, keď som mal vplyv na činnosť SPV. Pani Helena Hanková to myslela dobre, no po 2 ročnom pôsobení, keď SZTPŠ zastupovalo SR v MPV, si musela začať zvykať na kompromisy, lebo okrem telesne postihnutých sa v SPV chceli presadiť aj zástupcovia športovcov s mentálnym, sluchovým i zrakovým postihnutím, ktorí boli súčasťou svojich medzinárodných organizácií. Zrazu bol čoraz väčší tlak aj na zimné športy okrem letných. Myslím, že tých 5 rokov 1995-2000 zvládla celkom úspešne aj so zlatom z Atlanty. Potom nastalo obdobie „temna“ za predsedov Pavla Straku a Karola Mihoka. Chceli sa presadiť do SPV aj športy, respektíve ich predsedovia, čo tieto zväzy vytvorili. Začali presúvaním športovcov do svojich zväzov bez oficiálnych prestupov, no nie všetkých, iba tých najlepších, aby im cez reklamy prinášali aj financie. Športové zväzy bez medzinárodného napojenia chceli ovládnuť zväzy s členstvom v medzinárodných federáciách. SZTPŠ a SNSŠS z SPV vystúpili až do urovnania sporov. Toto obdobie má zlú ekonomiku, zlé vzťahy a bolo brzdou v rozvoji SPV. Z tohto obdobia je aj veľa súdnych sporov a rozpory s MŠVVaŠ SR.

„Rozvidnelo sa“ v druhej polovici 2003 zvolením Jána Riapoša za predsedu SPV. S ním si aj najlepšie aj osobne rozumiem. Obaja sme športovci, ktorí sa po úraze vrátili ku športu a svoje skúsenosti z riadenia venovali funkcionárskej práci v športových zväzoch. Sme obaja aj váhy so zmyslom pre spravodlivosť a poriadok. No Riapoš je rozvážna „ťažko tonážna váha“ oproti mne „citlivým laboratórnym váham“. Je veľmi dobrým v riadení a získaní ľudí pre vec a citlivým diplomantom. Vie určiť správny smer rozvoja športov v SPV. Teraz už SPV riadi 17. rok a prajem mu i nám, výdrž na ešte najmenej ďalších 10. Pod jeho vedením sa zlepšili pomery pre vrcholových športovcov, čo bolo potrebné, aby sme udržali krok so svetom.

Za 30 rokov získali slovenskí zrakovo znevýhodnení paralympionici 47 medailí. Z letných paralympiád ich bolo 9 (2 ešte z 1992 v Barcelóny) z nich jedna zlatá, 3 strieborné a 5 bronzových (A 1-2-2 a C 0-1-2). Prvú získal František Gödri, 3. v päťboji, Barcelóna 1992. Zo zimných paralympiád až 38 (2 biatlon, 36 zjazdové lyžovanie) 15 zlatých, 14 strieborných a 9 bronzových. 1. získal zo ZPH Š. Kopčík, bronz v zjazde, Nagano 1998. Rozpis zisku medailí (kliknúť)

No pozrime sa aj na zázemie športov a jednotlivé etapy. Zrakovo znevýhodnení športovci robili tento šport amatérsky. Zopár jednotlivcov sa svojím talentom ale najmä sebadisciplínou a zapálením pre šport a podporou rodiny i priateľov dostali aj na vrcholové medzinárodné súťaže. Základom bol šport na školách pre nevidiacich, najmä v Levoči, potom rehabilitačné stredisko pre dospelých v Levoči a TJ a ŠK, pri ktorých boli aj zrakovo znevýhodnení, kde bol dominantný najmä goalball, ale z nich chodili aj na M SR v atletike, či plávaní. Šport podporovala aj Únia nevidiacich Slovenska, boli to akcie pre turistku letnú i zimnú, goalball, šach, neskôr kolky. Združenie zdravotne postihnutých športovcov od roku 1969 už začalo organizovať aj majstrovstvá Slovenska.

Prvým Slovákom, ktorý reprezentoval ČSSR na I. zimných paralympijských hrách 1976 v Ornskoldsviku, bol zrakovo postihnutý - nevidiaci lyžiar Jozef Búroš z Oravy, ktorý súťažil v behu na 10 a 15 km, avšak medzi najlepšími sa nepresadil, chýbala mu súhra s navádzačom, navádzačov z armády im pridelil organizátor. Spoluzakladateľom Klubu nevidiacich a slabozrakých športovcov v podtatranskej oblasti v roku 1986 bol i Ing. Štefan Kopčík. Do súťaží sa zapojil v roku 1987 ako oddiel NSŠ pri ŠK Lučivná. Členovia si ho zvolili za predsedu. Na zasadnutiach sekcie zrakovo postihnutých sa bližšie zoznámil aj s ostatnými predsedami oddielov. Lučivná sa prejavila od začiatku ako aktívny oddiel a mal zastúpenie skoro vo všetkých súťažiach. Kopčík akcie zrakovo znevýhodnených propagoval v médiách a v roku 1989 už nastúpil ako redaktor do časopisu Nový život pre nevidiacich. Tým, že sa venoval priestorovej orientácií a športu získaval viac informácií o nedostatkoch v športe nevidiacich i jeho postavení v Združení zdravotne postihnutých športovcov. Koncom leta ho zvolili za predsedu sekcie zrakovo postihnutých športovcov. Po nežnej revolúcií už začal s prípravami na odlúčenie od ostatných postihnutí a vytvorenie samostatného zväzu. Stanovy i prvé smernice preberal s ostatnými predsedami oddielov pri športových akciách, kde sa zúčastňoval aj ako športovec i potom o nich písal. Na Pléne Sekcie nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska 29.8.1990 (ďalej SNSŠS) boli schválené prvé Stanovy športového zväzu, prvé smernice a Kopčík bol zvolený za predsedu. Bolo potrebné robiť veľa práce, lebo vôbec neboli členské preukazy, športy neboli v IBSA alebo nemali zjednotené pravidlá s Medzinárodnou federáciou športov nevidiacich (ďalej IBSA), nebola robená klasifikácia športovcov atď. Okrem toho bolo potrebné spojiť sa so zväzom nevidiacich v Čechách a vytvoriť tak celoštátny športový zväz slabozrakých a nevidiacich. Vznikol Zväz vizuálne handicapovaných športovcov ČSFR, ktorý sa hneď hlásil za člena IBSA. Kopčík bol v roku 1990 jeho podpredsedom, v roku 1991 predsedom a v 1992 znovu podpredsedom. Bolo potrebné veľa cestovať do Prahy ohľadne presadenia našich športovcov na ZPH 1992 v Tignes – Albertville a aj letné PH 1992 v Barcelone. Lepšie podmienky mala Ing. Valníčková, ktorá bola z Prahy a jej nevidiacu dcéru sme nominovali na obe paralympiády. Kopčík sa musel viac venovať už medzinárodným a domácim súťažiam a príprave zväzu na vznik samostatného Slovenska a vstup do IBSA. Spoločný sekretariát pre viac druhov postihov v Bratislave už nevyhovoval rastúcim požiadavkám a keďže v Dome športu nám už priestory ani na malú kanceláriu nedali, tak Kopčík skončil ako novinár, vybavil priestory v Poprade a bol prijatý ako generálny sekretár SNSŠS. Každé dva roky SNSŠS mala Plénum, kde boli voľby predsedu i výkonného výboru SNSŠS i potvrdenie funkcie generálneho sekretára okrem ďalších schválených uznesení týkajúcich sa športového kalendára, ekonomiky, nominácií športovcov atď. Kopčík bol predsedom i g. s. od r. 1992. Kopčík v ZVHŠ ČSFR presadil, čo sa týka paralympijských športov na ZPH účasť bežcov so Slovenska pod vedením Mgr. Jána. Zoričáka, ktorý ich už viac rokov pripravoval v Rehabilitačnom stredisku v Levoči (z Čiech išla Valníčková) a prvý raz aj účasť zjazdára so zrakovým postihom (K. Teplá z Prahy). Do Barcelóny boli nominovaní Slováci na maratón i na päťboj (plavec R. Grich sa výkonmi nenominoval). Goalball sa neprebojoval, výkonnostne bol v „C“ skupine. Okrem zmien v pravidlách viacerých športov presadil aj zakúpenie 5 tandemov pre rozvoj cyklistiky (cestné tandemy, 2 z nich mali pevnejšiu Cr-Ni kostru). Na V. zimných paralympijských hrách 1992 v Tignes – Albertville súťažili ako reprezentanti vtedajšej ČSFR aj bežci na lyžiach Pavol Poremba a Milan Silvester, ktorí tiež na stupeň víťazov nedosiahli. Na IX. paralympijských hrách 1992 v Barcelone boli vo výprave ČSFR aj slovenskí paralympionici so zrakovým znevýhodnením, ktorí dosiahli už pozoruhodné výsledky: prvú medailu získal prakticky nevidiaci päťbojár František Gödri - bronzová medaila a úspech navŕšil slabozraký maratónec Anton Sluka - strieborná medaila.

Po prijatí Deklarácie SNR o zvrchovanosti SR v júli 1992 a Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra 1992 v Bratislave, po pokojnom rozdelení spoločného štátu, 1. januára 1993 vznikli v strede Európy dva nové samostatné subjekty medzinárodného práva: Slovenská republika a Česká republika. Nastalo delenie majetku aj ZVHŠ ČSFR, veľa toho nebolo, no spomeniem aspoň zisk dvoch tandemov, ktoré mali vplyv na rozvoj cyklistiky v SNSŠS a zisk paralympijských medailí aj v tomto športe. SNSŠS bola prijatá ako plnohodnotný člen IBSA. Roky 1993 a 1994 boli veľmi náročné po finančnej stránke. Na MŠVVaŠ SR sme boli málo známy zväz a boli sme v tieni SZTPŠ. Rástli nám nároky na reprezentáciu v atletike, ale už aj cyklistike (ME IBSA 1993 Francúzsko, MS 1994 Belgicko, ME 1995 Nemecko), no v zimných športoch to bol beh na lyžiach a biatlon (ME93 Nemecko) a zjazdové lyžovanie (EP a SP pre kvalifikáciu na ZPH). Začal nám upadať goalball, lebo končili družstvá invalidov a TJ pri nich, ktoré podporovali tento šport a nové ŠK o tento šport neprejavili záujem. Z IBSA nám v r. 1994 navrhli uskutočniť ME IBSA 1995 v behu na lyžiach a biatlone a my sme to prijali. Sponzori, ktorí sa nám sľúbili však viacerí odskočili a pre biatlon sme nedostali financie z MŠVVaŠ SR pre 5 pušiek so zameriavačmi pre nevidiacich. Okrem toho veľké finančné problémy boli aj so zjazdovým lyžovaním, ale pre osobné zanietenie i podporu rodiny a i sponzorské dary sa podarilo nominovať na ZPH v Lillehameri 1994, kde štartovali paralympioonici za SR v behu na lyžiach, biatlone a prvý raz štartoval aj zrakovo znevýhodnený Slovák v zjazdových disciplínach (bez medailí no úspešne, ako 4. P. Poremba, kl. 5km a Š Kopčík s J. Cirbusom 5. v zjazde a 6. v Super-G). Predseda Kopčík sa organizácie ME nevzdal, pušky pre biatlon zapožičal z Francúzska a ME IBSA 1995 v behu na lyžiach i biatlone na Štrbskom Plese sa úspešne konali. Pavol Poremba 1. na 5 km v B2, klasicky a ešte striebra na 20 km i 30 km. Kvalitou ME sme si urobili dobrý dojem doma i v zahraničí. Sme veľmi vďační tým, čo nám v ťažkej situácií pomohli. Prvý krát sme si odskúšali zameriavancie zariadenie na puškách „Swarowski“, pottrebné osvetlenie a naivne sme si mysleli, že keď je biatlon paralympijský šport, tak aj streľba nevidiacich ako disciplína bude zaradená do paralympijskej streľby už v roku 1996, či najneskôr v roku 2000. Najmä preto, že sme dostali pozvánku na ME IPC v streľbe zdravotne postihnutých vo Fínsku, Järvenpäa 1995. Našťastie MŠVVaŠ SR nám aspoň financie na 2 pušky priznalo a aj so zameriavačmi „Swarovski“ sme ich zakúpili. Kopčík, ako vynikajúci strelec z pištole pred úrazom v r.1977, to bral ako osobnú výzvu. Financie na cestu neboli. Výkonný výbor schválil účasť Kopčíka aj s asistentom Milanom Kurnátom na ME, ale za svoje náklady. „Až na základe výsledkov a predložených dokladov sa rozhodne suma preplatenia.“ Naložili si teda výstroj na chrbát a išli stopom (TIR) až po Štokholm a potom pešo a loďou do Helsínk. Na ME sme boli bez streleckého výstroja iba s výzbrojou, išli sme sa učiť. No Kopčík prekvapil streľbou iba v „kraťasoch“ a tričku. Získali sme bronzovú medailu! Ohlas bol veľký a do streľby SNSŠS sa začalo zaregistrovať veľa členov. Aj v sťažených rokoch paralympionici dosahovali vynikajúce výsledky: maratónec Anton Sluka na ME 1993 v Dubline získal striebornú medailu a v r. 1994 v Berlíne sa stal majstrom sveta! Na ME 93, Dublin, prekvapil aj Igor Noskovič - 3. miesto v päťboji B2. Päťbojár František. Gödri na MS 1994 v Berlíne a na ME 1995 obsadil 2. miesto. Miroslav Jambor na ME 93 v behu na lyžiach, Nemecko, 3. miesto v biatlone B3 a s Pavlom Takáčom na ME 95 v cyklistike, Nemecko, 3. miesto v šprinte na dráhe.

Ďalšia etapa

V roku 1995 sa športové zväzy štyroch postihnutí dohodli a vo februári vytvorili Slovenský paralympijský výbor. Začala sa hneď prípravou na PH v Atlante 1996 a tiež na ZPH 1998 v Nagane. Anton Sluka na PH Atlanta 1996 vo vrcholovom výkone pokračoval a získal pre SR a zrakovo znevýhodnených 1. paralympijské zlato v maratóne, kat. B3. Päťbojár František Gödri získal v päťboji B2 tretie miesto. V Atlante získal prvú paralympijskú medailu aj Miroslav Jambor s Pavlom Takáčom v tandemovej cyklistike, striebornú v šprinte na dráhe. Zjazdári boli na MS 1996 v Lechu, Rakúsko a na ME 97, Banequera, ESP, Lz - 3. miesto v super-G a slalome B2, konečne úspech Kopčíka s novou navádzačkou Renatou Karamanovou. V SNSŠS sme začali cítiť nedostatok podpory pre talentovanú mládež, a tak v roku 1998 sa vytvorilo Stredisko športovo talentovanej zrakovo postihnutej mládeže v Levoči pri ŠK SOU ZP v Levoči pod vedením Mgr. Štefana Blaža. Trénerov 2.tiredy sme mali na atletiku (M.Gally), zjazdové lyžovanie (S. Suchý) a goalball, v nižších ročníkoch technickejší Torball (Š.Blažo). Škoda, že i napriek snahe sa Centrum ŠT ZPM nepodarilo vytvoriť v Bratislave, ale aspoň Daniela Šípošová trénovala aj zrakovo znevýhodnených plavcov zo ZŠ pre ZP na Svrčej, kde talenty našla. V atletike sa ku Slukovi r. 1997 pridal Jozef Ambroz (na PH Sydney 6. miesto), a v 1999 päťbojár Norbert Holík v Sydney na PH 3. miesto. Bežci na lyžiach držali v počte 6-7 partiu a chceli sa presadiť v Nadane 98. Po Nagane sa ku nim pridal Marián Baláž. Ku Kopčíkovi sa v roku 1996 prebojoval výkonmi Radomír Dudáš a po PH v Sydney aj Norbert Holík. Na ZPH Nagane prvé paralympijské medaily pre zjazdárov i biatlon, Kopčík s Karamanovou 2x striebro a 2x bronz a Miroslav Jambor získal v biatlone striebro. Z cyklistov Ján Szojka s Petrovičom 3. v šprinte na LH v Sydney 2000 a Vladislav Janoviak, účasť na 3. PH od 2004 – (medaila na dráhe a jej diskvalifikácia pre doping u vodiča Petroviča), v Pekingu 2008 už štartoval na ceste a v Londýne 2012 získal s Robom Mitošinkom 3. miesto, a to je prvá medaila z cesrných pretekov pre tandem. Práve pred LPH v Aténach 2004 IPC vyzval národné zväzy aby ubrali s tých cyklistov, čo už mali nomináciu do Atén vybojovanú v prospech nominácie reprezentantov v „Handbike“, a tak Szojka odstúpil. V Handbike nastúpili reprezentanti 8 štátov, nie 23 ako je v pravidlách IPCV pre nový šport. Spomínam to preto, že toto sa neudialo aj v streľbe zrakovo znevýhodnených a nešlo o nový šport iba o rozšírenie disciplín. No IBSA nemalo taký vplyv na IPC. Rady SNSŠS opustilo po roku 2000 viac športovcov, najmä zjazdových lyžiarov, ale aj bežcov a cyklistov do tzv. nových zväzov SPV. Nedokázali sme im zabezpečiť také podmienky na prípravu ako im ponúkali nové zväzy so sponzormi (Dudáš, Kubačka, Haraus, Cintula – zjazdári, Baláž-beh na lyžiach a biatlon, Sluka a Ambróz – bežci, Janoviak – cyklista). No v roku 2005 skoro všetci už zase členstvo v SNSŠS obnovili, hoci ostali aj v občianských združeniach, hoci ako zväzy už v SPV neboli, iba SLZZP na čele s Mihokom. Hlavnou príčinou bolo málo aktivistov v SNSŠS pre získanie sponzorov a tiež malé zisky z príspevkov 2 % dane. Z mladých podporovaných z CŠT ZPM v Levoči sa ujali viacerí. Je potešiteľné, že z nich máme paralympionikov. V atletike Hana Kolníkova, 1.m. na 200 m a 3.m na 100 m z ME IBSA 2009 a Karin Petrikovičová v plávaní, 2.m. z MS IPC v 25 m bazéne 2009. Obe mali paralympijský krst na PH 2008 v Pekingu, na stupeň víťazov však nemali, ani v Londýne 2012 a Karin Petrikovičová ani v Riu de Janero 2016. Zjazdári Henrieta Farkašová, Jakub Krako, Miroslav Haraus a nevidiaci Marek Kubačka, ktorí sa už nominovali na ZPH Turín 2006 Tam na stupeň nedosiahli, no získali skúsenosti. Na ZPH Turín skončil Kopčík (8. v Super-G) a poslednú medailu, striebro zobral v Super-G aj Dudáš. Mladí zjazdári urobili „Bum“ na ZPH 2010 vo Vancouveri, zisk 10 medailí, (6-2-2). Úspech trojice mladých s navádzačmi pokračoval na ZPH 2014 v Soči (6 medailí 3-2-1) i v PyeongCangu 2018 (11 medailí 6-4-1) Slovensko na 4.mieste! Petra Kozíčková sa na ZPH nedostala (3. na MS 2013) Poslený veľký talent podporovaný z CŠT ZPM v Levoči je Tatiana Blatnerová s premiérou na ME IPC 2014 (Petrovičová 3. m.), premiéru na LPH mala v Rio de Janero 2016 a veríme, že v Tókiu, Japonsku 2021 získa pre plávanie zrakovo znevýhodnených 1. medailu, držíme palce. Od roku 1998 SNSŠS začala udeľovať ocenenia. Za úspechy v športoch SNSŠS, či za mimoriadne záslužnú organizačnú činnosť v SNSŠS na jednotlivých zasadnutiach Pléna boli ocenení titulom a postavením Čestný člen SNSŠS. Doteraz 9 za funkcionársku a organizačnú prácu a 8 za úspešnú reprezentáciu spĺňajúcich prijaté kritéria z Pléna r. 2000. Posledné ocenenie čestným členstvom bolo udelené na Pléne SNSŠS v roku 2012. Zoznam čestných členov SNSŠS do roku 2013 (kliknúť na text)

SNSŠS organizovala po ME IBSA 1995 v behu na lyžiach a biatlone aj ďalšie ME a MS paralympijských športov. ME IBSA 1999 v zjazdových disciplínach, Plejsy, Slovensko. V roku 2002 až 3: MS IBSA 2002 v streľbe, Košice; ME IBSA 2002 v maratóne, 7.10.2002 Košice; ME IBSA 2002 Goalball – „B“ skupina (Slovensko zo 6 štátov posledné 6. miesto a zostup opäť do „C“ skupiny). MS IBSA 2010 v streľbe v stoji, Poprad a ME IBSA 2011 v streľbe, Nitra.

Od 1.1.2013 všetky paralympijské športy prešli pod SPV, najviac sa jednalo o zjazdové lyžovanie, ktorý mal pre SNSŠS super výsledky. Zmenila sa ku zlému, čo sa týka dotácií od MŠVVaŠ SR. Na druhej strane však financie SNSŠS, ktoré sme pre zjazdové lyžovanie potrebovali na EP a SP, pokiaľ prišla záloha od štátu boli voľnejšie. SPV nám tiež niektoré akcie platilo, najmä pre mládež a v roku 2014 aj pre ME v streľbe. 7.1.2014 - prezident SR Ivan Gašparovič v Rytierskej sieni Bratislavského hradu udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj paralympijského športu a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí Štefanovi Kopčíkovi.  Športovcovi so zrakovým postihnutím, ktorý dosiahol ako športovec rad úspechov v disciplínach zjazdové lyžovanie, kolky a streľba nevidiacich i ako funkcionár doma i v medzinárodnej federácií IBSA.

 

Štefan Kopčík s ocenením od prezidenta SR Ivana Gašparoviča

 

Kopčík po 24 rokoch končí vo SNSŠS. Na Pléne SNSŠS 23.8.2014 voľby predsedu vyhral Pavol Valent, bolo zvolené aj nové predsedníctvo. Plénum však skončilo s počtom delegátov pod 50 % a neboli schválené uznesenia a voľby z Pléna tak neboli platné. Nový predseda nechcel zvolať výkonný výbor SNSSS a tak sa 29.11.2014 konalo Mimoriadne Plénum SNSŠS. Kopčík sa ho už nezúčastnil, lebo bolo porušených viac platných uznesení SNSŠS (napr. aj v predsedníctve nebola prevaha zrakovo znevýhodnených ale naopak), ani na jedno zasadnutie nového predsedníctva ako generálny sekretár nebol prizvaný s hlasom poradným (nebol prizvaný ani predseda kontrolnej komisie, ktorý sa potom aj tejto funkcie vzdal) a od 1.10.2014 dostal výpoveď ako g. s. a pritom vedel, že prácu od neho budú chcieť do konca roku v plnom rozsahu a likvidáciu kancelárie bude robiť ako nezaplatenú prácu (kanceláriu odovzdal prázdnu 6.4.2015, keď ju likvidoval na vlastné náklady). Členovia takú aktivitu akú robil Valent pred Plénom doteraz ešte nezažili, s každým predsedom ŠK v SNSŠS telefonoval a viacerých aj osobne navštívil. No proste „kortešačky“ ku voľbám. SNSŠS zmenila názov na Slovenskú asociáciu zrakovo postihnutých športovcov (SAZPŠ), Do roku 2015 jej bolo odovzdaných cez 70 000 € a mikrobus Ford, štátny rozpočet vyrovnaný na nulu, právo prijímať v roku 2015 príspevky z odvedených daní a kompletná dokumentácia. Centrum pre športovo talentovanú ZP mládež v roku 2015 zaniklo, lebo nový predseda im odmietol dať zo 70000 € pôžičku na činnosť, pokiaľ dostanú dotáciu pre mládež z MŠVVaŠ SR, tak ako dostávali každý rok od SNSŠS vo výške 2000 € a počas roka dotáciu zdokumentovali vykonanými akciami. Bez financií sa nedá pokračovať v práci! V rokoch 2016-2019 SAZPŠ nezískala právo na príjem príspevkov z odvedených daní. Streľba ako šport v SAZPŠ bol totálne zlikvidovaný, hoci predtým sa strelci z každých majstrovstiev vracali s medailami. V roku 2015 na Alpine Cup v Insbruku nikoho nenominoval, Na MS IBSA v streľbe v roku 2016 v Poľsku tiež nikoho, poškodil aj ďalších dvoch členov ŠK Lučivná (odmietol ich prijať do SAZPŠ) a tak ŠK Lučivná z SAZPŠ vystúpil. Kopčík upozornil delegátov Valného zhromaždenia SAZPŠ v r. 2016 na porušovanie ešte stále platných uznesení zo SNSŠS a aby aj žiadali predloženie zúčtovania financií (cez 70000 €) prevzatých od SNSŠS, po zúčtovaní a DP z roku 2014. Predseda SAZPŠ podlieha Predsedníctvu SAZPŠ a najvyšším orgánom je Valné zhromaždenie SAZPŠ, no doteraz nikto nevie, na čo predseda Valent financie použil, lebo v roku 2018, keď voľby prehral a predsedom sa stal doterajší podpredseda, člen Predsedníctva SAZPŠ pán Peter Ďuroška, tak financie boli na nule. Je dojem, že ich minul na svoju mzdu aj s odvodmi. Je to ďalšie porušenie, lebo bolo prijaté uznesenie (ešte v SNSŠS), že na mzdy sekretariátu sa môže použiť maximálne 30 % z vynaložených ročných nákladov na akcie zväzu, aby neboli poškodení športovci a ich nároky na zúčastnenie sa súťaží. Kopčík 22.5.2017 podal trestne oznámenie vo veci podozrenia z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku na Pavla Valenta. Bohužiaľ bolo zamietnuté, vyšetrovateľ bol „barónom prášilom“ ovplyvnený a kontrolu zúčtovania sumy 70000 € neurobil a okresný i krajský prokurátor s jeho vyšetrovaním súhlasili. Stačilo im predloženie kontroly iného účtu s financiami od štátu podľa zmlúv. No a takí ešte berú plat.

Ako jednotlivé paralympijské športy zrakovo znevýhodnených začínali, prečo niektoré na Slovensku upadli a kto sa podieľal na zisku 47 medailí?

Atletika

U všetkých bola chuť športovať a zlepšovať svoje schopnosti, ktoré in boli dané. Na M SR sa zúčastňoval aj najlepší. Aby potvrdili výkonnosť a boli príkladom, čo sa dá tréningom dokázať. Reprezentanti chodili aj na regionálne majstrovstvá mládeže do Levoče. Anton Sluka so svojím zlatom z Atlanty bude ešte dlho svietiť. Významný paralympionik so zrakovým postihom, maratónec, viacnásobný medailista a víťaz v maratónoch na PH, MS, ME, zisk ceny Fair Play, Čestný člen SNSŠS, ocenený aj ministrom MŠVVaŠ SR, SPV ho ocenila zlatým Agitosom. František Gödri ukázal vytrvalosť vo výborných výkonoch, účastník troch Paralympijských hier v športe atletika, disciplína päťboj. Držiteľ bronzovej medaily z PH Barcelóna 1992 a PH Atlanta 1996, skončil po PH Sydney 2000. Jozef Ambroz už v maratóne na medailu nedosiahol, no 6. m. v Sydney je úspešná reprezentácia. Všetci traja trénovali prevažne individuálne. Ich trénerom na sústredeniach a súťažiach bol Rastislav Kuchta. Norbert Holík už na to, že mal lepšie podmienky a trénera, oproti F. Gödrimu iba krátko pôsobil a jeho výsledky nedosiahol. Škoda u Hany Kolníkovej, že svoj talent premrhala. Zo začiatku sa konali preteky v disciplínach atletických aj vo viacerých TJ a ŠK, Regionálne majstrovstvá SNSŠS pre mládež, M SR SNSŠS v atletike. Cez „ruky“ Michala Gallyho prešlo viac talentov, najmä šprintérov, no dosiahli 18 rokov a skončili. Dlhšie to dotiahol iba Roman Kováč, ktorý trénoval ešte v Martine, no tiež vrcholové časy nedosiahol a skončil. Súťaže v atletike boli jeden alebo dvakrát do roka, kde sa aj začínajúci mohli porovnať a najlepší výkonmi potvrdiť oprávnenosť v reprezentácií. Po roku 2010 keď bol rozbitý štadión v Levoči to zastalo a potom v 2015 skončilo aj CŠT ZPM v Levoči talenty ťažko hľadať.

Cyklistika

Na Slovensku boli dvaja úplne nevidiaci z Oravy, Búroš a Michaliga, čo si svoje tandemy zhotovili pred rokom 1989. V roku 1991 sme v Turčianskych Tepliciach usporiadali majstrovstvá ČSFR na tandemoch, okrem Čechov a Slovákov sa na nich zúčastnili aj 3 tandemy z Litvy. O rok mali urobiť majstrovstvá v Čechách, no nestalo sa. Už sme robili iba majstrovstvá Slovenska na ceste i dráhe. No okrem dvoch tandemov sme mali iba tandem, čo si nechal postaviť Kopčík ako kompenzačnú pomôcku (na faktúre musel byť názov dvojbicykla Duplex, preplatená suma do 80 % nákladov a max. do sumy 10000 SK. Tak na ceste mohli byť ba časovky a aj na dráhe sme pretekali na týchto cestných bicykloch, iba sa nesmelo prehadzovať prevody. V Poprade nám pomáhal pán Ján Glajza a v Bratislave na dráhe pán Húščava (ktorý najviac pomohol Miroslavovi Jamborovi Pavlom Takáčom pri zisku striebornej medaily z PH Atlanta 1996). V Prešove na dráhe boli V roku 1993 boli I. M SR na dráhe, ktoré s výsledkami na ceste rozhodovali j o nominácií na ME IBSA v tandemovej cyklistike, Paríž 1993. Kopčík si vylepšil, za pomoci p. Glajzu, tandem na kostre z tandemu, ktorú získal od pána Vymazala (dvojica Vackař-Vymazal dlho mali úspech na dráhe, no táto disciplína bola v UCI zrušená). V pretekoch na pevný km vyhral Štefan Kopčík s vodičom synom Martinom. Miro Jambor bol tretí, no na stíhacích pretekoch na 4 km už dominoval Haratyk s Olejárom no Jambor s Urdom bol druhý (milo prekvapil lebo v r. 1991 mal ťažký úraz) a Kopčíkovci až iba 3.

 

 

 

Ja som jazdil potom s Vladimírom Olejárom a hovorili o mne, že nie som cyklista ale zjazdár na bicykli, lebo som dával ťažké prevody." V Paríži, ale i na MS IPC v 1994 v Belgicku sme medailu nezískali. Pridali sa ku majstrovstvám SR aj preteky do vrchu. Pokiaľ boli aspoň 4 posádky tandemov majstrovstvá boli schválené. Zo začiatku to bolo viac aj 6 -7. Prvú medailu získal Miroslav Jambor s Pavlom Takáčom, 200 m šprint na dráhe striebornú medailu na PH 1996 v Allante. Po bronze z ME 1995 v Nemecku. Bola to poctivá príprava na dráhe v Bratislave pod taktovkou Rudolfa Huščavu. Do roku 2000 ešte počet tandemistov na Slovensku rástol. Využívali možnosť kompenzačného príspevku pre stavbu dvojbicykla. No boli to rekreačné tandemy, ale na preteky chodili. Iba málokto vložil peniaze do prestavby na závodný. Po roku 2000 kompenzačný príspevok na dvojbicykel už nie je. Už na omnoho lepšom dráhovom tandeme od SPV o 4 roky neskôr získal bronz Ján Szojka s Jurajom Petrovičom, tiež v šprinte na 200 m na LP v Sydney 2000 (tréner tiež R. Húščava). Spolu so Szojkon sa pripravoval na PH Atény 2004 aj Vladislav Janovjak. Szojka začal pretekať viac na ceste s vodičom Kovacsom a Janovjak trénoval individuálne na ceste, no na dráhe s Petrovičom. Už som spomenul, že vzhľadom na uprednostnenie Handbike, Szojka ustúpil a ako reprezentant skončil. Na PH 2004 v Aténach Janovjakovi bola odobratá získaná strieborná medaila v stíhacích pretekoch na 4 km pre zistený doping vodiča tandemu Petroviča. Štartoval aj na PH 2008 na ceste, bez zisku medaily, no v časovke boli kúsok od nej, získali 4. miesto. Na PH 2012 v Londýne, ako posledný z výpravy, získal konečne medailu na ceste, bronzovú, Jarolsav Janoviakl  s vodičom Robom Mitošinkom. SPV ho ocenila zlatým Agitosom in memoriám. Dlho sa snažil prebojovať na PH Marián Tóth, no nepodarilo sa mu to. Na tandeme sa snaží prebojovať na PH 2021 v Tókiu Juraj Práger a vodič Ján Gallik, členmi SNSŠS neboli, možno sú členmi SAZPŠ, majú ťažkú cestu, no verím, že to zvládnu.

Goalball

Kolektívny paralympijský šport. Pred rokom 1989 i po ňom bol medzi nevidiacimi obľúbený. TJ a Š v Bratislave, Báhoni, Trenčíne, Dubnica/Váhom, Levoča (boli aj roky, keď mala aj tri družstvá) a Košice. Pravidelné turnaje aj s družstvami mimo SR, chodili na turnaje aj do zahraničia. Začali problémy, keď po roku 1990 sa začali Družstvá invalidov rozpadať pre finančné problémy a prestali tak podporovať aj svoje TJ. Zrazu nebolo dosť hráčov na tréningy v Bratislave, Báhoni, Košiciach, v Trenčíne....a zrazu bol problém postaviť aspoň 4 družstvá, aby sa mohli konať M SR. Z tých hráčov, čo ostali sa robili v Levoči tréningové sústredenia, aby aspoň reprezentačné družstvo bolo z čoho vybrať. Potom sa urobila dohoda s ČR aby družstvo Slovenska mohlo hrať v Českej goalballovej lige. Prišiel rok 2002, keď sme ako organizátor ME „B“ skupiny mohli s družstvom SR súťažiť. Ani sústredenia nepomohli a nádeje aspoň na to aby SR v skupine „B“ ostalo pohasli. Slovensko zo 6 štátov skončilo na poslednom 6. mieste a padlo do skupiny „C“. V Levoči Blažovi pomáhali viacerí, no najviac Alexander Péchy. Všade na konci tabuľky, ME Belgicko „B“ 2005, ME G „B“ Praha 2006. Trochu odlepení od dna ME IBSA G „C“ Portugalsko maj 2009, z. 13-tich 8. m. vyhrala ČR. Potom prevzal tréningy pán Valachovič a bol vedúcim na ME IBSA C 2011 POL 12-19 September, Z 12-tich SR 11. m. (vyhrala ČR). Tréner Blažo robil rozbory hráčov, počet gólov, počet chýb atď., na niektorých zápasoch som bol. Napríklad taký hráč Neuman, dobré stavaný, výborne a silno strieľal, no výdrž na vrcholovej úrovne tak 1/3 zápasu. Väčšina z nich individuálne málo trénovala, a tak mali malú kondičku, vtedy talent nestačí. Zápas sa hrá celý. V roku 2015 už na ME do Švédska predseda Valent goalbalistov neprihlásil.

Plávanie

Spočiatku boli pravidelné M SR v plávaní. V TJ a ŠK niektorí chodili pravidelne trénovať a mali sme aktívnych členov v tomto športe aj ako rozhodcov. Bola to p. Miškovičová z Košíc, p. Grichová z Bratislavy a ďalší. Najlepším plavcom bol Richard Grich, ktorý trénoval aj s Jozefom Libom a boli na ME IPC 1991 v Barcelóne. Na PH však jeho výkony nestačili. Pokiaľ ešte bolo aspoň 6 plavcov prihlásených, tak sa M SR konali. No plavci boli starší a mládež z Levoče mala na učňovke iba 15 m bazén, čo stačil iba na výuku. Záujem o šport prestal a aj aktívny športovci ho brali len ako rehabilitáciu. Na prenájom bazéna na pravidelný tréning nebol dostatočný počet záujemcov a financie. Ing. Daniela Šípošová trénovala plavcov s telesným postihom a vzala aj so zrakovým postihom, ak chceli pravidelne trénovať. Bolo ich viac, no na PH výkonnostne dosiahli iba Karin Petrikovičová a Tatiana Blatnerová. Ich úspechy na ME i MS boli potešením pre SNSSS, ktorá ich tiež podporovala.

Severské lyžovanie – beh na lyžiach a biatlon

Slovenským priekopníkom v severských disciplínach bol zrakovo postihnutý Jozef Búroš z Dolného Kubína. Štartoval už v Örnsköldsviku 1976, kde sa predstavil v behu na 10 a 15 km. Trénoval na Orave, ale na sústredenia i preteky chodil do Levoče. V Rehabilitačnom stredisku pre dospelých so zrakovým postihom priestorovú orientáciu a telocvik vyučoval Mgr. Ján Zoričák. No i vo voľnom čase sa venoval športu a aktívne pôsobí na zaktivizovanie ZP ku športu. Postupne sa okolo neho vytvorila skupinka so zameraním na bežecké lyžovanie. Malo to význam, lebo už v ČSFR mali výkonnostne navrch na súťažiach i majstrovstvách ČSFR pre zrakovo znevýhodnených. V roku 1990 vznikol LK NSŠ Levoča a pod vedením Zoričáka, ktorý urobil veľký rozvoj bežeckého lyžovania a neskôr popri biatlone aj streľby. Miroslav Jambor sa cestou na preteky v roku 1991 vážne zranil a tak na V. ZPH 1992 v Tignes – Albertville súťažili iba Pavol Poremba a Milan Silvester pod vedením Zoričáka. Získali skúsenosti. Na prvých ZPH v slovenských farbách v Lillehammeri 1994 nás reprezentovalo osem športovcov, z toho traja mentálne znevýhodní. Najlepšie obstál Pavol Poremba, 4. m. na 5 km klasicky. Prvej medaily sme sa dočkali o štyri roky neskôr na VI. ZPH v japonskom Nagane 1998 a bola z biatlonu. Na 7,5 km trati vybojovali striebro zrakovo znevýhodnený Miroslav Jambor I. s navádzačom Mariánom Večerekom. V TJ a ŠK nastával úpadok registrovaných v bežeckom lyžovaní a najmä výkonnostný pokles. Úroveň si držala len LK NSŠ Levoča a TJ Sportinvalid Dolný Kubín. Tí ostatní sa venovali skôr zimnej turistike a sem tam aj zabehli, či sa majstrovstiev SR zúčastnili. V Salt Lake City 2002 sme v biatlone pridali druhú striebornú medailu Marián Baláž s Michalom Jurčom (zrakovo znevýhodnení, 7,5 km). V Levoči sa LK NSŠ Levoča mení na Cross country Levoča už pod vedením M. Baláža. Členská základňa sa postupe scvrkla na 10 % členstva. Tieto dve medaily sú zatiaľ posledné. Už na ďalšej VII. ZPH v Turíne 2006 najlepším výsledkom bolo Balážovo 4. miesto v biatlone, 7,5 km. Ani na VIII. ZPH vo Vancouvri 2010, sa Baláž už do 10. nedostal ani v jednej disciplíne. Na IX. ZPH v Soči 2014 už zrakovo znevýhodnený v behu na lyžiach ani v biatlone neštartoval. Nepodarilo sa zatiaľ nájsť talent so záujmom o tento šport.

Zjazdové lyžovanie (tiež alpské lyžovanie, od roku 2014 5 disciplín)

Prvé paralympijské hry sa konali v Örnsköldsviku vo Švédsku v roku 1976 a uskutočnili sa dve súťaže v zjazdových (Alpských) disciplínach - slalome a obrovskom slalome. Zjazd bol pridaný do programu paralympijského v roku 1984 v rakúskom Innsbrucku a Super-G bol pridaný v roku 1994 v Lillehammeri, Nórsko. Sit-lyžovanie bolo predstavené ako ukážkový šport v Innsbrucku 1984 na paralympiáde a prvé medaily a boli rozdané sediacim lyžiarom na paralympijských hrách v Nagane 1998. Super kombinácia pribudla od ZPH 2010. Počtom získaných medailí na ZPH je alpské lyžovanie najúspešnejším zimným paralympijským športom na Slovensku. Zrakovo znevýhodnení ich získali 38. V januári 1990 Kopčík, po 13 rokoch po veľmi ťažkom úraze, konečne našiel zjazdára, čo sa nebál spustiť s prakticky nevidiacim dolu svahom a zobrať si to na zodpovednosť. Na Slovensku s tým nebola žiadna skúsenosť, Kopčík s navádzačom Jozefom Cirbusom sa museli učiť iba a svojich chybách. Na prvý tréning prišiel Cirbus so zvončekmi od bicykla primontovaných na lyžiarskych paliciach. Spolu vypracovali názvoslovie pokynov, aby bolo stručné a jasné na každú možnú zmenu na trati (napr. namiesto vpravo, vľavo RE a LI pred zmenami HOP atď.) Syn Martin zase vyrobil šikovný bzučiak, ktorý mal podobný zvuk ako „ratrák“, dobre sa za ním jazdilo a ľudia na svahu sa uhýbali, no na kvalifikačných pretekoch nám to zakázali používať (podľa pravidiel sa môže na navádzanie používať iba zosilnený hlas navádzača alebo jeho prenesenie vysielačkou. V roku 1991 už sme medzi mužmi vyhrali v obrovskom slalome M ČSFR v Švindlerovom Mlyne. Na účasť na pretekoch v zahraničí nám pomáhali sponzorsky firmy i jednotlivci. Zlepšovali sme sa výkonnostne a mali sme konečne zosilňovač, ktorý mal Cirbus na chrbte. Navádzanie pomocou vysielačiek nevyhovovalo pre navádzanie prakticky nevidiaceho, potreboval ísť za hlasom. Začal mám pomáhať aj tréner Gabriel Jamnický. Podarilo sa nám už po štyridsiatke kvalifikovať sa na ZPH do Lillehammeru. To chce mať zápal pre šport. Samostatná slovenská výprava sa prvýkrát predstavila v Lillehammeri 1994 a bolo to aj s prvým štartom zrakovo znevýhodneného zjazdára, Štefana Kopčíka s navádzačom Jozefom Cirbusom (5. zjazd, 6. Super-G). Malá skúsenosť a zlé vybavenie. Po ZPH sme sa s Cirbusom dohodli, že svoje skúsenosti rozšírime najlepšie tak, keď on bude navádzať ďalších zjazdárov a ja budem učiť ďalších navádzačov. Už v roku 1996 sme boli na MS IPC AS v Lechu, ja som jazdil za Jurajom Bublíkom a Cirbus navádzal mladého Rada Dudáša. Bolo to bez medailí. Úspech sme dosiahli s Bublíkom až na SP v Breckenbrige, USA, kde sme suverénne vyhrali zjazd. Ešte viac sa zlepšoval Kopčík s novou navádzačkou Renátou Karamanovou a na ME IBSA 97, Banequera, ESP, Lz - 3. miesto v super-G a slalome B2, veľmi k tomu pomohla sponzorsky 1: Tatranská na čele s Borisom Kollárom (zľavy na vlekoch a na SP a SP cca 100 000 SK (3330 €) na rok.  Na VI. ZPH v Nagane 1998 to bolo ešte lepšie. Štefan Kopčík 46 r. s navádzačkou Renatou Karamanovou získali 2 bronzové (zjazd a Super-G a dve strieborné medaily (obrovský slalom a slalom. Medaila v zjazde bola vôbec prvou paralympijskou medailou zrakovo znevýhodnených na ZPH). Aj Dudás s Cirbusom boli úspešní – 4. miesto v obrovskom slalome i slalome. Úspechy pokračovali aj na ME IBSA 1999 v zjazdovom lyžovaní, ktoré sme zorganizovali na Plejsoch (Kopčík s Karamanovou sa stali majstrami Európy v zjazde i Super-G a Dudáš s Cirbusom v slalome. Nakoľko to boli aj prvé majstrovstvá sveta mládeže, tak sa tam ukázali viacerí z CŠT ZPM Levoča (napr. Cintula, Haraus). Po ME sa Kopčík s Ing.Karamanovou už rozišli pre jej pracovné povinnosti v Prahe (bola potom navádzačkou K. Teplej z ČR). V roku 2000 na majstrovstvách sveta vo Švajčiarskom Anzere Kopčík, už s navádzačom Jurajom Mikulášom, pokračoval v získavaní medailí (bronz v Super-G i obrovskom slalome). A v slalome si zlomil nohu. Na ďalšie preteky svetového pohára už šla nová dvojica Dudáš s Mikulášom. Kopčík s Cirbusom išli domov. Ročník 2000-01 zavŕšil na EP v Lechu, kde jazdil s Jozefom Ledvákom a bol vyhodnotený ako najlepší slalomár zrakovo znevýhodnených v tomto ročníku. V roku 2001 Kopčík s Radoslavom Grusom posledný raz išiel zjazd na SP v Švajčiarsku. Po preletení cieľa v zjazde sa mu navádzač stratil a Kopčík ľavou nohou zapadol do rýhy od ratráku. Viacnásobná zlomenina nohy i pánvového kŕčku. Všetci si mysleli, že skočil. Namiesto pomoci od SPV si užil skôr prekážky. To boli tie roky „temna“. Kopčíkovi pomohla manželka Božka. Každý deň s ním cvičila podľa Pilatesa. V jeseni našiel navádzača, Braňa Mažgúta, ochotného jazdiť aj s lyžiarom s kratšou nohou a 32 cm titánovou tyčkou v nej. Každý oblúk Kopčíka doprava bol s bolesťou. Od manželky dostal Kopčík talizman „levíka“ a už na EP Pitztali 2001 boli bronzoví. Kvalifikovali sa na ZPH 2002 do Utahu, USA. Cirbus už začína na plno trénovať s úplne nevidiacim Markom Kubačkom a v sezóne 2001-2002 už sa zúčastňujú aj EP. V roku 2002 sa v americkom Salt Lake City už predstavil zmenený a rozšírený tím. Kopčík (po ťažkom úraze) získal ako 50 ročný poslednú bronzovú medailu zo ZPH s navádzačom Branislavom Mažgútom, (výborný aj ako servisman), Radomír Dudáš (striebro a bronz s navádzačom Jurajom Mikulášom), Norbert Holík (bronz s Radoslavom Grusom) a bola z toho jedna strieborná a tri bronzové medaily. Kopčík musel štartovať v kombinéze z Nagana. Navádzači Dudáša i Holíka boli exnavádzačmi Kopčíka. Stala sa chyba trénerov a vedúceho Mihoka a zrakovo znevýhodnení prišli neskoro na štart Super-G, tak tie preteky im ušli. Na porade bol Jamnický a nepostrehol, že za zrakovo znevýhodnenými a stojacími telesne znevýhodnenými ženami majú štartovať zrakovo znevýhodnení muži a až za nimi sediace telesne znevýhodnené ženy. Po ZPH sa Mažgút stal trénerom tímu Kinex Bytča a Kopčík si musel hľadať nových navádzačov. Kopčík a SNSŠS majú problém s financovaním zjazdového lyžovania v sezóne 2002-3 a 2003-4. Z SPV a štátneho rozpočtu pre zjazdárov financie idú iba pre zjazdárov Kinex Bytča respektíve SLZZP. No Kopčík ani mladý Jakub Krako, či už začínajúca Farkašová financie na prípravu materiálne vybavenie nemajú. Jakub Krako bol objavom SPV na Remate „Hľadáme talenty“ Matiaško mu našiel super navádzača Juraja Mederu a po skúsenostiach, čo videl u dvojíc ako Kopčík a Dudáš, klady a chyby, tak ako tréner ich začal dobre zohrávať. Na konci roku 2003, keď už je predsedom Ján Riapoš sa situácia zlepší a Kopčík je aj s Vladimírom Škapurom zaradený do tímu na MS IPC 2004, zo SLZZP Dudáš s Mikulášom, Haraus s Hybenom, Cintula s Červeňom a Kubačka s Cirbusom. MS IPC 2004 Wildschonau – boli to slabé výsledky. Dudáš s Mikulášom ako zohraná dvojica, mala krízu, lebo uspela iba v obrovskom slalome 4. miesto. Kopčík so Škapurom boli málo zohraní, lebo v príprave musel Kopčík jazdiť s náhradnými navádzačmi. No i tak boli v zjazde i Super-G z tímu najlepší a obsadili v nich bodované 6. miesta. Točivé im už nešli. V medziobdobí Dudáš i Chlebáková (telesne postihnutá) majú úrazy, no je o nich z SPV lepšie postarané ako o Kopčíka po úrazoch, situácia sa zlepšuje. Spomínaný mladí pretekári boli v najlepšom veku a svoje skúsenosti sa chystali zúročiť na svahoch Piemontu, kam zamierila zimná paralympiáda v roku 2006 v Turíne. Práve pred Turínom sa však zlučovali kategórie a redukovali medailové sady. Henrieta Farkašová so Štefanom Blažom na EP i SP obsadzovali pódium. Nakoniec sa veci skomplikovali. Kopčíkov navádzač Juraj Bublík si na poslednom SP natrhol v kolene krížne väzy. Farkášovú pre rozdielne výsledky klasifikácie nepripustili štartovať. Na VIII. ZPH v stredisku Sestiere získal iba jeden cenný kov Radomír Dudáš, a to striebro v Super-G (navádzač Maroš Hudík). Pozitívom bol však debut mladej krvi - Krako, Haraus, Kubačka, ktorá získala aj paralympijské skúsenosti. Kopčík štartoval iba v jednej disciplíne, Super-G, aj to s náhradným navádzačom D. Šimom (v tíme servisman). Neskúsený v jazde so zosilňovačom pred pretekmi vytrhol na sedačke káble zo zosilňovača. Opravili to iba ručne bez spájkovačky a po štarte v prvej štvrtine trate zosilňovač prestal fungovať. Kopčík zneistil a spomalil. Ešte dobre, že bez pádu došli do cieľa aj keď na 8. mieste. Po ZPH Farkašová skončila v CŠT ZPM Levoča a stala sa členkou Kinex Bytča, prešla kvalifikáciou a s navádzačkou Natáliou Šubrtovou sa dobre zohrali a začala opäť zbierať úspechy. Aj Krako s Mederom sa vypracovali. Dochádza ku zmenám navádzačov. Na EP a SP 2006-7 Haraus jazdí s Mirom Bulovskýn, Farkašová štartuje až v marci na SP s Tomášom Bystrým. Dudáš zranený. Sezońa 2007-8 Farkašová neprešla kvalifikáciou a nesúťaží. Krako prestúpil zo SNSŠS do SZTPŠ. Pre Dudáša s Hudíkom najlepšia sezóna, tlačí sa na neho 17 r. Krako, ktorý z B3 prešiel do kat. B2. Asistent trénera Šimo mení prihlášky bez vedomia hlavného trénera Mažgúta s úmyslom poškodiť Dudáša v prospech Kraka. Michal Beladič nepreteká - zranený. Na MS 2009 v Kórei štartuje už Farkašová so Šubrtovou a víťazí, Krako s Mederom a Haraus s Makovníkom sú tiež na stupňoch, slabšie Beladič s Pavlákom a Holík s Bošelom. Dudáš pre zranenie neštartuje. Na IX. ZPH Vancouver 2010 bol „veľký bum“. Zrakovo znevýhodnení majú a zo ZPH konečne zlato! Prvé získal v slalome 19 ročný Jakub Krako s Mederom! Vybojovali až šesť zlatých medailí, celkove desať medailí! Po štyri (tri zlaté a jednu striebornú) získali zrakovo znevýhodnení Jakub Krako a Henrieta Farkašová (s navádzačmi Jurajom Mederom, resp. Natáliou Šubrtovou). Bronz 2x Miroslav Haraus / Martin Makovník. V hodnotení krajín sme skončili s 11 medailami (bronz TP Smaržová) štvrtí pred viacerými lyžiarskymi veľmocami! Nevidiaci Marek Kubačka na MS IPC v Sestiere 2011 jazdí a Branislavom Mažgútom a zlepšuje sa. Medera sa zranil a Krako súťaží s Dušanom Šimom a spolu s Dudášom sú na stupňoch. Farkašová so Šubrtovou víťazia. Na MS v La Moline 2013 SPV ešte prihlášky dávajú zväzy SZTPŠ, SNSŠS a aj SLZZP. Farkašová/Šubrtová 1. v zjazde a v slalome, Haraus 2. v slalome i Super kombinácií s Máriou Zatovičovou. Petra Kozíčková získava bronz v Super kombinácií s Tomášom Hajekom, čo je pekné v premiére. Krako už jazdí s Martinom Motykom no na stupne nedosiahol a Dudáš tiež nie. Marek Kubačka/Natália Karpišová nedokončili ani jeden pretek. Petra Kozíčková neprešla klasifikáciou na ZPH 2014. X. ZPH 2014 Soči - Vysoký štandard potvrdili slovenskí reprezentanti aj v Soči 2014. Už to síce nebol Vancouver, ale 7 kovov (3 - 2 - 2) znamenalo 6. miesto Slovenska a potvrdenie jeho ukotvenia medzi najúspešnejšími štátmi v zimných športoch. Haraus už prevzal po Dudášovi výborného navádzača Maroša Hudíka. Zrakovo znevýhodnení zjazdári: Frarkašová/Šubrtová 3 (2 DH a GS -0 -1 slalom), Krako / Motyka 2 (1 SG -1 GS - 0) a Haraus/Hudík 1 (0-1 DH -0). Bratislava 26. mája 2014 - Slovenská biatlonistka Anastasia Kuzminová a zrakovo postihnutá zjazdárka Henrieta Farkašová si prevzali štátne vyznamenanie - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič ocenil úspešnú olympijskú a paralympijskú reprezentantku za rozvoj slovenského športu a šírenie dobrého mena krajiny v zahraničí.

 Henrieta Farkašová (vľavo) s ocenením a navádzačka Natália Šubrtová

 

 

 

Medzi Soči 2014 a Pjongčangom 2018 preverili kvality zjazdárov dva svetové šampionáty a každoročné preteky Svetového a Európskeho pohára. V kanadskej Panorame 2015 absentovala Henrieta Farkašová a pred začiatkom šampionátu sa zranil Jakub Krako. Ale zastúpil ich v životnej forme lyžujúci Miroslav Haraus, ktorý s navádzačom Marošom Hudíkom vybojoval titul majstra sveta v superkombinácii, striebro v slalome a dva bronzy v zjazde a Super G. MS 2017 v talianskom Tarvisiu priniesli návrat Farkašovej vo veľkom štýle. Z deviatich slovenských medailí sa postarala o štyri zlaté a jednu striebornú. Krako (s novým navádzačom Branislavom Brozmanom) pridal jedno striebro a dva bronzy. Harausovi zostal tentokrát jeden bronz, ale chuť si napravil ziskom Veľkého krištálového glóbusu za celkové prvenstvo vo Svetovom pohári 2016/17. Rovnaké ocenenie získala aj Farkašová medzi ženami. Okrem spomínanej silnej trojice je členom tímu aj jediný nevidiaci zjazdár Marek Kubačka (navádzačka Mária Zaťovičová), ktorý v tejto sezóne dosiahol viacero výborných výsledkov. Tím vedie skúsená trénerská dvojica Roman Petrík - Martin Makovník. XI. ZPH 2018, Pjongčang - Najúspešnejšou paralympioničkou na ZPH sa stala Henrieta Farkašová s Natáliou Šubrtovou, ktoré v každej disciplíne bodovali a získali 4 zlaté a v slalome striebro. Výborne ich doplnili aj zrakovo znevýhodnený Jakub Krako s Branislavom Brozmanom (1 zlato a 3xstriebro) a Miroslav Haraus s navádzačom Marošom Hudíkom (1 zlato a 1 bronz). Tri dvojice tak získali 11 medáil ako vo Vancouveri 2010. Majstrovstvá sveta 2019 v Kranjska Gora, Slovenia na konci januára. Hneď v zjazde sa Farkašová ľahko zranila a štartovala už len v točivých disciplínach. Vyhrala so Šubrtovou obrovský slalom a slalom. Tretie zlato s prekvapením vyhral Marek Kubačka so Zatovičovou v obrovskom slalome,. Na stupňoch bol aj Krako/Brozman 3 (0-2-1) a Haraus/Hudík 3 (0-1-2). To že sa Marek Kubačka stal majstrom sveta urobil obrovskú radosť mnohým čo k jeho úspechu prispeli. Sú to rodičia, najmä otec Eugen. Na ZŠ pre nevidiacich v Levoči vychovávateľ A. Péchy i telocvikár M. Gálly, ktorí na jeho schopnosti upozornili. Marek je jediný športovec, ktorému Kopčík zo súkromných financií kúpil tandem, pre tréningy Marka s otcom cez leto a aj lyžiarsku výstroj. Blažo mu tréningami torballu zvýšil obratnosť. Ako navádzač sa ho ujal po roku 2000 Jozef Cirbus a aj za pomoci Karola Mihoka, ho dotiahol až na ZPH vo Vancouri. Veľký vplyv má Mária Zatovičová, tréneri a SPV. Prajem mu získať na ZPH 2024 medailu. 19.2.2019 - Slovenská zrakovo znevýhodnená lyžiarka Henrieta Farkašová získala prestížne ocenenie Laureus World Sport Award pre športovú osobnosť roka so zdravotným znevýhodnením. Cena sa udeľuje paralympionikom za výnimočné výkony a silné vodcovské kvality. Na ZOH 2018 v Pjongčangu získala Slovenka spolu s navádzačkou Natáliou Šubrtovou štyri zlaté a jednu striebornú medailu. Tridsaťdvaročná Slovenka uspela v konkurencii, ktorú jej tvorili holandská tenistka na vozíčku Diede De Grootová, zrakovo znevýhodnený kanadský bežec na lyžiach Brian McKveer, telesne znevýhodnená bežkyňa na lyžiach Oksana Mastersová z USA, grécky hráč boccie Grigorios Polychronidis a nemecký telesne znevýhodnený skokan do diaľky Markus Rehm. 25.10.2019 Farkašová získala aj druhé medzinárodné ocenenie v tomto roku. Ocenenie od IPC pre najlepšiu paralympioničku sveta za rok 2019. Ocenenie udeľuje Medzinárodný paralympijský výbor každé dva roky, vždy po príslušných paralympijských hrách. Henrieta si ho prevzala v Bonne počas osláv 30. výročia založenia IPC. Tu už by iba dodal, že Farkašová sa rozišla so Šubrtovou, rehabilituje a začína s novým navádzačom Michalom Červeňom, ktorý má výborné skúsenosti s navádzaním i servisom lyží. Prajem im na ZPH 2024 získať okrem iných aj zlatú v slalome, ktorú ešte Heňa nemá.

Para streľba

Športové odvetvie, ktoré je doménou presnosti a pevných nervov, je na programe paralympijských hier od roku 1976 v Toronte. Na paralympiádach súťažia zatiaľ iba telesne znevýhodnení športovci, ktorí sú rozdelení na vozíčkarov a stojacich. Na súťažiach v streľbe IPC od roku 1991 boli prizývaní aj so zrakovo znevýhodnení strelci v disciplíne streľba v stoji zo vzduchovky na 10 m. Zrakovo znevýhodnení strelci zo Slovenska súťažia na majstrovstvách sveta i Európy IPC od ME IPC1995 (Kopčík - bronz s Kurnátom). Na MS IPC 1998, Santander, už zlato (majstrom sveta sa stal Kopčík s asistentkou Katarínou Zubackou). Už od roku 2001 boli v pravidlách IPC pre streľbu už 2 disciplíny až do konca 2007, ku stoju R 10 pribudla i streľba v ľahu R11. Do terča ISSF pre vzduchovú pištoľ sa strieľalo aj s reflektorom, ktorý zameriavací terč sfarbený od čiernych okrajov po biely stred. Zameriavanie bolo pomocou zariadenia pre nevidiacich, ktoré snímalo svetlo z osvetleného terča a strelec dostával zvukový signál, čím vyšší tón tým bol viac ku stredu. Kopčík v roku 2006 na MS IPC vo Švajčiarsku majster sveta v ľahu aj so svetovým rekordom 600 a na IPC ME 2007 v Suhli, Nemecko, majster Európy v oboch disciplínach a svetový rekord IPC v stoji zrakovo znevýhodnených - 588. Od roku 2008 boli disciplíny zrakovo znevýhodnených vyradené zo súťaží IPC. Súťažili však v 6 disciplínach na ME a MS IBSA v streľbe. V para streľbe IPC chceli streľbu zrakovo znevýhodnených zjednotiť s telesne znevýhodnenými strelcami. V roku 2015 boli schválené IPC dva nové zameriavacie zariadenia. Tie už nepotrebovali iné než bežné osvetlenie, navádzací terč už nie je potrebný. Zvukové navádzanie na stred terča dáva zameriavacie zariadenie za pomoci LED diódy (jej svetlo ľudské  oko nevidí) umiestnenej pod terčom. Začali Demo súťaže a vytváranie pravidiel IPC pre streľbu zrakovo znevýhodnených i s klasifikáciou a hodnotami limitov pre kvalifikáciu. Terč i časy boli stanovené pre vzduchovku ako u olympijských strelcov v stoji, či telesne znevýhodnených strelcov v ľahu. Od 1.1.2019 zrakovo znevýhodnení boli zaradení opäť do pravidiel para streľby IPC. Boli súťaže v kalendári para streľby IPC, na ktorých si mohli zrakovo znevýhodnení strelci splniť kvalifikačný limit a klasifikovať sa predpísaným zhoršením videnia. (Kopčík sa nominoval na MS 2019 v Sydney a skončil na 4. mieste v stoji). Disciplíny zrakovo znevýhodnených v streľbe zo vzduchovky v ľahu a v stoji na PH 2021 v Tókiu zaradené nie sú, a tak zrakovo znevýhodnení môžu iba dúfať, že v Paríži na PH 2024 už budú konečne štartovať. Na Slovensku v roku 1995 mala SNSŠS cez 80 registrovaných v streľbe, no zrakovo znevýhodnených strelcov boli len asi 30. Potom, keď zistili, že to nie je paralympijský šport, a že strelecké kluby neboli veľmi ochotné sa im venovať keď nemali zameriavacie zariadenie pre nevidiacich. Počet registrovaných klesal. Na M SR sme mali po roku 2004 už tak 5-8 súťažiacich. Pokles bol i napriek tomu, že sme v štyroch školách pre žiakov so zrakovým postihom mali zriadené strelnice. Na ZŠ pre ZP v Levoči i v Košiciach to rýchlo skončilo a v Bratislave i SOU pre ZPM v Levoči len prežívalo. V roku 2015 nový predseda SAZPŠ streľbu úplne zlikvidoval, i financie schválené Plénami SNSŠS na rozvoj streľby nedal pre zakúpenie nových zameriavacích zariadení pre nevidiacich strelcov a nenominoval ich už na žiadnu súťaž. Po ME IBSA 2014 skončil strelec Pavol Kováč (majster sveta z MS IBSA 2002 v Košiciach), či medailista z ME Emil Garaj i najlepšia so žien Viera Bulková. Dlhé roky prispievali ku rozvoju streľby. Iba Kopčík bol vytrvalý a trénoval. SPV mu pomohlo so štartom na Alpine Cup 2017 v Innsbrucku, kde mu nové strelecké zameriavacie zariadenie požičali a prekvapil dobrým výkonom. SPV kúpilo a zapožičalo mu zariadenie VIS 500 a s ním sa kvalifikoval na ISC Hannover aj s klasifikáciou na MS 2019 v para streľbe v Sydney. Pri kvalifikácií však zistil, že s puškou, do ktorej dával súčiastky z druhej (obe staré ANSCHÜTZ 2002) sa súperom nevyrovná. S pomocou Ivana Némethyho Kopčík dal tieto pušky do servisu ANSCHÜTZ, kde obe opravili, jedna je menej presná a je na tréningy a druhú si šetrí na preteky. S pomocou Joža Širokého sú predný držiak (opierka) i pažba upravené podľa pravidiel i na moje zmenené držanie pre zrýchlenie streľby. Na MS 2019 Kopčík nemal dosť času na aklimatizáciu, a tak jeho výkon stačil iba na 4. mieste v stoji (v ľahu nepostúpil do finále), asistent syn Róbert (už 20 rokov asistenta Kopčíkovi robí syn Róbert alebo manželka Božka). Aj SAZPŠ má novšiu kvalitnú pretekársku pušku Feiwerkbau P700 ALU z roku 2011. Potrebujú kúpiť iba nové zameriavacie zariadenie VIS 500 z Fínska alebo VIASS Pro z Rakúska (majú ho na moju radu kúpené aj v Rehabilitačnom stredisku v Levoči. Je potrebné veriť, že na PH 2024 sa už streľby zúčastnia aspoň dvaja zrakovo znevýhodnení Slováci.

Vaše hodnotenie: Žiadne Priemer: 5 (39 votes)